Keby sa v súčasnej dobe českí politici rozhodli vymeniť korunu za euro, odpadla by im jedna významná prekážka. Prvýkrát od roku 2008 totiž podľa Českého štatistického úradu klesol pomer ročného deficitu verejných financií k hrubému národnému produktu pod tri percentá. Práve túto hranicu požadujú takzvané maastrichtské kritériá pre prijatie eura.
Vyšší výber daní
Deficit v pomere k HDP spadol naozaj výrazne. Kým v roku 2012 predstavoval 4,2 percenta, vlani to bolo už len 1,44 percenta. S výnimkou roku 2007, kedy deficit predstavoval iba 0,7 percenta, je to najlepší výsledok od roku 1995, od kedy sa táto štatistika sleduje.
"Príjmovú stranu ovplyvnil najmä rast objemu vybraných daní (medziročný rast o 3 percentá), a to predovšetkým daní z výrobkov (medziročný rast o takmer 4 percentá). Medzi dominantné vplyvy na strane výdavkov patrí pokles investičných výdavkov na úrovni centrálnej aj miestnej vlády, celkovo došlo k medziročnému poklesu investičných výdavkov o 12 percent, "komentujú údaj štatistici v notifikácii zverejnenej v utorok.
|
Maastrichtské kritériá Takzvané maastrichtské čiže konvergenčné kritériá sú súbor podmienok pre vstup krajín EÚ do eurozóny. Sú zahrnuté v článku 140 Zmluvy o EÚ (alebo Maastrichtskej zmluvy). Cenová stabilita - priemerná ročná inflácia nesmie prekročiť priemernú ročnú infláciu troch členských krajín s najlepšími hodnotami o viac ako 1,5 percentuálneho bodu. Verejné financie - Štáty musia udržiavať pomer medzi deficitom verejných financií a HDP pod 3% a zároveň ich celkový dlh nesmie prekročiť 60% HDP. Výmenné kurzy - Dva roky pred vstupom do eurozóny sa kandidátska krajina musí zapojiť do mechanizmu ERM II a po túto dobu by nemalo dôjsť k významnej devalvácii. Úrokové sadzby - Dlhodobá nominálna úroková miera nesmie presahovať o viac ako 2 percentuálne body priemer troch krajín s najlepšími výsledkami týkajúcimi sa cenovej stability. Okrem podmienok výmenných kurzov, ktoré sú ale závislé na politickom rozhodnutí o prijatí eura, spĺňa teraz Česko všetky maastrichtské kritériá. |
Naopak predminuloročná výška deficitu bola ovplyvnená jednorazovým zaúčtovaním cirkevných reštitúcií a úpravy v čerpaní fondov Európskej únie. Bez týchto vplyvov by bol vlani deficit verejných financií podľa skorších informácií ČSÚ tiež pod požadovanou trojpercentnou hranicou. Spĺňať maastrichtské kritériá by české verejné financie mali aj tento rok.
Za nízky dlh môžu nízke investície
Analytici a ekonómovia sa však zhodujú v tom, že cena za tento na prvý pohľad dobrý výsledok je pomerne vysoká. Za nízky pomer deficitu k HDP totiž Česko vďačí obmedzeným investíciám, napríklad do infraštruktúry. Tie potom naopak chýbajú k tomu, aby rástla ekonomika ako celok.
Radosť z takého výsledku tiež podľa analytika Unicredit Bank Pavla Sobíška kazí skutočnosť, že bol pokles vládneho deficitu "nechceným dieťaťom". "K zníženiu výdavkov došlo prevažne pri investíciách do infraštruktúry kvôli nepripravenosti projektov v dôsledku sprísnenia pravidiel a extrémna opatrnosť úradníkov po niekoľkých korupčných kauzách.
"Nie je rozhodne chvályhodné, že verejný sektor šetrí aj naďalej skôr v investíciách ako na bežnej prevádzke. Zvlášť keď ekonomika prechádzala v posledných piatich rokoch dvoma recesiami," uviedol analytik ČSOB Petr Dufek.
Na dvojsečnosť aktuálneho percentuálneho údaju upozorňuje napríklad aj hlavný ekonóm Patria Finance David Marek. "Cyklicky upravené celkové saldo vládneho sektora vlani predstavovalo iba 0,8 percenta HDP, primárne saldo po zohľadnení vývoja ekonomiky dokonca skončilo v prebytku 0,6 percenta HDP. To sa Českej republike nepodarilo nikdy od doby, kedy začínajú časové rady potrebné na výpočet tohto ukazovateľa," vychvaľuje najprv výsledok.
Ako ale vzápätí dodáva - nič nie je zadarmo. "Cenou za stabilizáciu verejných financií bolo prehĺbenie a predĺženie recesie. Značná časť fiškálnej konsolidácie sa totiž odohrala formou zníženia verejných investícií. Tie vlani dosiahli iba 108,1 miliardy korún, zatiaľ čo napríklad ešte v roku 2009 predstavovali 191,8 miliardy," vysvetľuje.
Inými slovami: Za najnižším percentuálnym deficitom od roku 2007 sa skrýva najnižší objem verejných investícií vlády od roku 2002.