Príležitosť, ale aj hrozba. To všetko prináša pre Európu projekt Eurázijskej hospodárskej únie, ktorá začala fungovať začiatkom tohto roka. Zväzok momentálne združuje v ekonomickom a colnom celku Rusko, Bielorusko, Kazachstan a Arménsko.
Slovensko sa pritom na zväzok, ktorý chce konkurovať Európskej únii, USA i Číne, pozerá s nádejou, ale i určitými rozpakmi. „Nová únia môže pomôcť slovenským firmám získať prístup k väčšiemu trhu. Keď si napríklad založia dcérsku spoločnosť v Rusku, mali by mať prístup aj do ďalších krajín v rámci novej únie,“ konštatoval pre HN výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Róbert Kičina.
Ako však upozorňuje, podmienkou bude skutočne efektívne odbúranie administratívnych a colných prekážok pre voľné obchodovanie medzi krajinami nového spolku.
Obavy Slovenska
Pozitíva vidí aj slovenská Eximbanka. „Znižovanie či odbúranie colnej sadzby napríklad pri vývoze z Bieloruska do Ruska môže znížiť celkové náklady na projekty v rámci Eurázijskej hospodárskej únie,“ povedala hovorkyňa banky Danica Sodomová. Ušetriť môžu podľa nej aj slovenské firmy, ktoré sa na biznise podieľajú.
Nateraz sú v únii združené iba štyri krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. V priebehu tohto roka by sa piatym členom malo stať Kirgizsko. Kremeľ však avizoval, že do spoločenstva by mohli v budúcich rokoch pribudnúť aj ďalšie štáty. Hovorí najmä o Uzbekistane, ale aj Vietname, Turecku, Indii či dokonca Izraeli.
Fakt, že budovanie únie prebieha už viac ako dekádu pod taktovkou ruského lídra Vladimira Putina, však u mnohých vyvoláva obavy. A to aj na Slovensku. „Je tu obava, že Rusko sa cez úniu bude snažiť presadzovať svoje záujmy. Napríklad obmedzovať spoluprácu členských krajín s Európskou úniou,“ tvrdí štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák.
Obavy z nátlaku podľa neho odradili štáty ako Gruzínsko či Azerbajdžan, aby vstúpili do spoločného zväzku s Ruskom. Riziko vidí aj Eximbanka. „Sme obozretní pri podpore exportu na teritóriá Eurázijskej hospodárskej únie. Rizikom môže byť reexport tovarov alebo služieb zakázaných sankciami EÚ do Ruskej federácie,“ vysvetľuje Sodomová.
Aj keď lídri krajín Eurázijskej hospodárskej únie tvrdia, že budú chcieť konkurovať aj Európskej únii, Hudák nepovažuje nový ekonomický celok za reálneho rivala. „Vnímam to skôr ako posilnenie politických než ekonomických väzieb. Niektoré krajiny z bloku majú navyše bilaterálne dohody s tretími stranami. Bielorusko sa v rámci nich čoraz viac približuje západnej Európe. Kazachstan si buduje vzťah s Čínou,“ dodáva Hudák.
Podľa neho je vytváranie podobných celkov v dnešných časoch silným trendom na celom svete. Prehlbovanie spolupráce medzi postsovietskymi krajinami však podľa experta môže jednotlivým členom novej únie pomôcť. „Vždy je pozitívne, keď vznikne celok, v rámci ktorého sa výrazne obmedzia či úplne zrušia prekážky pri rozvoji obchodu a vzájomnej spolupráce,“ hovorí ekonóm Moody's Analytics Tomáš Holinka.
Podobne ako Hudák však považuje eurázijský blok za viac politický projekt. Preto je skeptický v otázke, či sa krajinám nakoniec podarí efektívne rozvíjať hospodársku spoluprácu.
Odhalené slabiny
To, že dohoda na východe sa rodí len veľmi ťažko, ukázali posledné roky. Príkladom je zavedenie spoločnej meny medzi Ruskom a Bieloruskom. Medzi zrejme najbližšími partnermi v rámci bývalého socialistického sveta sa tento projekt nepodarilo zrealizovať. Zlyhanie ohlásili po prvýkrát už pred ôsmimi rokmi.
Ďalším príkladom je odvrátenie sa Kyjeva od Moskvy. Ukrajina pritom mala byť jedným z kľúčových hráčov novej únie. Otázniky visia aj nad zákazom dovozu mäsa od viacerých výrobcov v Bielorusku do Ruska na konci minulého roka a zavedenie ciel voči Bielorusku. Moskva argumentovala podozrením zo škodlivosti dovezených potravín.
Médiá však špekulovali, že bieloruské podniky obchádzali ruské sankcie voči Európskej únii. Na mäso z únie dali svoju pečiatku a posielali ho ďalej na východ. A to bol údajne skutočný dôvod, prečo proti nim Kremeľ zakročil.