Výdavky desiatich krajín, ktoré vlani najviac vynaložili na armády a zbrojenie, dosiahli vyše 1,24 bilióna USD (922,62 miliardy eur). Americký internetový portál msn sa odvoláva na Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI). Jeho údaje doplnil Wall Street Journal o rast hrubého domáceho produktu a rast alebo pokles výdavkov na zbrojenie vo vzťahu k nemu.
SIPRI vyhodnotil vojenské výdavky viac ako 170 krajín. Z nich boli najvyššie v Spojených štátoch. Vlani dosiahli 618,7 miliardy USD, čo bolo 3,8 % ich HDP. Spojené štáty vynaložili na tento sektor približne o 13 miliárd USD menej, ako deväť krajín v prvej desiatke tohto rebríčka.
Americké výdavky na armádu a zbrojenie klesli medziročne o 7,8 % a v roku 2012 o 6 %. Export ich zbraní dosiahol vlani 6,2 miliardy a import 759 miliónov USD. Washington okrem toho dodal zbrane za 6,2 miliardy USD svojim spojencom. V roku 2001 boli americké výdavky na armádu a zbrojenie 287 miliárd USD. V roku 2009 vydali na obranu 4,8 % HDP.
USA disponujú 8000 nukleárnymi hlavicami.
Čína dala vlani na armádu a zbrojenie 171,4 miliardy USD. Výdavky dosiahli 2 % jej HDP a medziročne vzrástli o 7,4 %. Za 1,8 miliardy USD vyviezla zbrane a vojenskú techniku, za 1,5 miliardy USD ich importovala.
Ruské výdavky dosiahli 84,9 miliardy USD, 4,1 % HDP. Export vojenskej techniky bol 8 miliárd USD, najväčší na svete.
Ruské výdavky na zbrojenie sú podľa SIPRI len zlomkom sumy, ktorú Rusko každoročne vynakladalo na sektor v 80. rokoch minulého storočia. V poslednom období však znovu začali rásť. V roku 2009 boli 64,5 miliardy USD.
Vzostup výdavkov na zbrojenie súvisí s plánom Kremľa do roku 2020 investovať viac ako 700 miliárd USD do modernizácie svojich zbraňových systémov.
Štvrtou v poradí je Saudská Arábia s výdavkami 62,8 miliardy USD, čo bolo 9,3 % jej HDP. Medziročne vzrástli o 14,3 %. Krajina nakúpila zbrane za 1,5 miliardy USD. Kráľovstvo nemá dobré vzťahy so svojimi susedmi. Za najväčšiu hrozbu pokladá Irán a jeho úsilie o výrobu jadrových zbraní a nosičov pre ne.
Saudská Arábia musí v krátkom čase investovať do obranného protiraketového systému a vymeniť zastarané 20-ročné zásoby zbraní a munície.
Francúzsko dalo na zbrojenie 62,3 miliardy USD (2,2 % HDP). Tieto výdavky klesli medziročne o 2,3 %. Vyviezlo zbrane za 1,5 miliardy a doviezlo ich za 45 miliónov USD. V roku 2009 vynaložila krajina na armádu a zbrane takmer 70 miliárd USD.
Vlani prijal francúzsky parlament zákon, podľa ktorého do roku 2019 musia zostať vojenské výdavky na súčasnej úrovni.
Japonsko bolo s vojenskými výdavkami 59,4 miliardy USD na 6. mieste (1 % HDP). Vlani vzrástli po prvýkrát za posledných desať rokov v dôsledku napätia s Čínou o ostrovy vo Východočínskom mori. Budúci rast vojenských výdavkov by mohol znížiť schopnosť krajiny redukovať výšku jej verejného dlhu, ktorý vlani vzrástol na 243 % jej HDP.
Veľká Británia vyčlenila vlani na armádu a zbrojenie 56,2 miliardy USD (2,3 % HDP). Medziročne klesli o 2,3 %. Krajina vyviezla zbrane za 1,4 miliardy USD. Výdavky na zbrojenie klesajú od roku 2010, v ktorom sa David Cameron stal britským premiérom. Ich pokles súvisí s vládnym program rozpočtových úspor.
Nemecké zbrojné výdavky dosiahli 49,3 miliardy USD (1,2 % HDP) a medziročne sa vo vzťahu k HDP nezmenili. Nemecko vyviezlo zbrane za 972 miliónov a doviezlo za 129 miliónov USD. Od roku 2008 ich do minulého roka vrátane zvýšilo o 2 %.
Od skončenia druhej svetovej vojny jeho priemerné výdavky na armádu a zbrojenie dosiahli 1,4 % HDP.
India dala na sektor 49,1 miliardy USD (2,5 % HDP). Medziročne klesli o 0,7 %. Nakúpila zbrane za 5,6 miliardy a vyviezla za 10 miliónov USD.
Brazílske výdavky na sektor boli vlani 36,2 miliardy USD (1,4 % HDP), medziročne klesli o 3,9 %. Brazília importovala zbrane len za 36 miliónov USD.
Vojenské výdavky najväčšej krajiny Latinskej Ameriky dramaticky rástli v uplynulom desaťročí. V súčasnosti ich vzostup zabrzdili najmä vážne sociálne problémy.
1 EUR = 1,3440 USD