V posledných rokoch rastú obavy z rastúcej príjmovej nerovnosti. Medzi jednotlivými ekonomikami sa nerovnosť zmenšuje, čo je odrazom rýchleho ekonomického rastu, ktorý rozvíjajúcim sa ekonomikám umožnil dohnať ich vyspelé kolegyne. Niet ale pochýb o tom, že v rámci jednotlivých krajín sa nerovnosť zvyšuje. Svoju úlohu tu zohráva globalizácia, daňový systém, znížený význam odborov a technológie. Práve ich efekt je pre porozumenie vývoja nerovnosti kľúčový.
Okolo roku 1750 bol životný štandard v Európe približne rovnaký ako v Číne. Potom boli v Británii zavedené nové technológie a tie následne v západných krajinách vyvolali rastovú explóziu. Príjmy vzrástli na niekoľkonásobok príjmov v Číne. V roku 1990 zarábali Američania v priemere 25-krát toľko čo Číňania (merané na základe parity kúpnej sily). Čína ale náskok USA v posledných rokoch čiastočne zmazala. To dokazuje, že ak je správne nastavený systém a politika, oneskorenci svoj handicap eliminujú. Popri Číne to ukazuje aj pdávnejší vývoj v Japonsku.
V mnohých rozvíjajúcich sa krajinách je rast vnútornej nerovnosti odrazom nerovnomernej implementácie technológií. Pracovné miesta vznikajú v továrňach, kancelárske pozície v mestách. Vidiek tak zaostáva, aspoň v prvej fáze. Vo vyspelých krajinách vytvárajú technológie nový zdroj nerovnosti. Počítače a roboti už znížili počet pracovných miest na výrobných linkách aj v kanceláriách a vytvorili tlak na mzdy.
Tento trend bude pokračovať. Môžeme sa pripraviť na prienik robotov do sektoru služieb, počítače sa budú môcť správať autonómne. Predstavme si, čo sa stane, až budú roboti schopní pohybovať sa v neštruktúrovaný prostredí, ako je napríklad riadenie vozidla mimo cesty. To neznamená, že pre ľudí nebude práca - stroje už ľudí nahrádzajú nie po stovky, ale po tisícky rokov. Náš počítačový vek sa v tom ničím nelíši. Budeme ale musieť rozvíjať zručnosti, ktoré sú pre roboty nezvládnuteľné. Príkladom je rozpoznávanie hlasu či jazyka, medziľudské interakcie či abstraktné uvažovanie vrátane riešenia problémov, intuície či kreativity.
Ak majú technológie slúžiť všetkým, vyžaduje to liberalizované trhy. Ak sú trhy obmedzované, zvyčajne z toho ťaží len jedna časť spoločnosti. Niekedy to sú organizovaní zamestnanci, častejšie ale skupiny firiem a ich vlastníci. V každom prípade ale väčšina stráca. Možno, že technológia nám raz umožní aj dokonalý spôsob redistribúcie a nahradí tak bujný systém zdaňovania. Každý dostane pri narodení robota a ten mu bude zabezpečovať príjmy. To ale bude možné len v prípade, že si všetci roboti budú rovní.
Autorom je hlavný ekonóm Standard Chartered John Calverley.
Zdroj: FT / beyond-BRICS
Snímka je z filmu Ja, Robot (2004)