Ktorá krajina sveta vie najlepšie využiť potenciál internetu a technológií? Či už na zlepšenie služieb pre verejnosť, biznisu, nezamestnanosti, vzdelania? Svetové ekonomické fórum v najnovšej analýze dáva za vzor severské štáty Európy a ázijských tigrov. Slovensko zaostáva najmä v právnom a regulačnom prostredí.
Svetové ekonomické fórum vydalo správu o globálnych informačných technológiách a rebríček štátov podľa pripravenosti na súčasné informačné technológie, tzv. Networked Readiness Index (NRI). V prvej desiatke najvyspelejších štátov sa umiestnili severské štáty Fínsko, Švédsko a Nórsko, ázijskí tigri Singapúr, Hong Kong a Južná Kórea ako aj Holandsko, Švajčiarsko, USA a Veľká Británia. Hoci si Slovensko oproti vlaňajšku polepšilo o dve priečky, skončilo so svojím 59. miestom spomedzi 148 hodnotených štátov najhoršie v rámci V4, a za nami z Únie je len Bulharsko, Rumunsko a Grécko.
Fínsko skórovalo najlepšie v rebríčku už druhý rok po sebe, keď vystriedalo Singapúr. Fínsko naštartovalo investície do informačných technológií v polovici 90-tych rokov ako odpoveď na vtedajšiu ekonomickú a finančnú krízu. Dnes má najlepšiu digitálnu infraštruktúru na svete. Singapúr je zase známy najlepším pro-biznisovým a pro-inovačným prostredím na svete.
Prečo dosiahlo Slovensko taký podpriemerný výsledok? Hodnotenie pozostávalo zo štyroch oblastí - prostredie, pripravenosť, využívanie a dopady informačných technológii na ekonomiku a spoločnosť. Podľa rebríčku medzi našimi najslabšími stránkami je politické a regulačné prostredie, čo sú známe záležitosti ohľadne efektívnosti a nezávislosti súdov, ale aj nižšia kvalita zákonov týkajúcich sa informačných a komunikačných technológií (IKT). Ďalšou je slabá podpora vlády pre tieto technológie a chýbajúca vízia a využitie IKT pre služby vlády. Využívanie IKT zatiaľ nevedie k zlepšeniu kvality a efektívnosti služieb vlády občanom (spomeňme napr. registráciu motorových vozidiel, až 118. miesto), ani k zlepšeniu prístupu občanov k základným službám (rozdrobené úrady, opakované poskytovanie tých istých informácii rôznym úradom, celkovo negatívnym príkladom je napr. e-health, 90. miesto). Slabinou je aj verejné obstarávanie pokročilých technológii, kvalita vzdelávacieho systému ako celku a manažérskych škôl konkrétne. Domnievam sa, že na kvalitu našich škôl, najmä čo sa týka vyučovania matematiky, prírodných vied ako aj prístupu k riešeniu problémov poukázali dostatočne aj testy PISA, o ktorých som nedávno písal. Problémom je aj pomerne drahá mobilná komunikácia (73. miesto) a širokopásmový internet (93. miesto).
Pomerne lepšie sme na tom s používaním počítačov v domácnostiach (29. miesto), prístupom domácností (25.) i škôl (31.) k internetu. Pomerne silné je aj využitie internetu v podnikaní, a to v smere podnik-podnik i v o vzťahu podnik-spotrebiteľ. Problémom v podnikaní je slabá miera inovácií, a malý vplyv IKT na vznik nových produktov a služieb. Toto je konkrétne dôsledkom nezdravej štruktúry našej ekonomiky s prevahou veľkých podnikov a bánk dominujúcich finančnému trhu, ktorá prirodzene nevytvára dostatok priestoru pre malé, rozvíjajúce sa inovatívne firmy, vrátane ich veľmi problematického financovania pri začiatku podnikania. Pritom intelektuálna kapacita pre inovácie na Slovensku existuje, svedčí o tom aj počet patentov v oblasti IKT (8,8 na milión obyvateľov, 35. poradie).
Najlepšie na tom spomedzi nových členských štátov Únie je Estónsko, ktoré sa dostalo celkovo na 21. priečku. V čom sme podobní a v čom sa líšime? V oboch krajinách nie sú mobilné služby ani internetový prístup lacné a počítač vlastní ako aj prístup k internetu má podobný podiel domácností. Hlavné rozdiely - v prospech Estónska - sú v lepšom fungovaní politického a regulačného prostredia, vrátane súdov, lepšej kvalite zákonov týkajúcich sa IKT a najmä v lepšom prístupe vlády k IKT, ich praktickom využití na zlepšenie kvality i efektívnosti služieb vlády ako aj vyššej kvalite verejného obstarávania IKT.
Estónsko má aj lepší vzdelávací systém než my, podstatne vyšší podiel škôl s prístupom k internetu. Svedčí o tom aj výsledok v teste PISA zameranom na riešenie problémov, kde žiaci z Estónska dosiahli o 17% vyšší výsledok než naši žiaci. V oblasti podnikania sú tiež ďalej v dopadoch IKT na vývoj nových produktov a služieb, majú násobne viac patentov a nových aplikácii než my a celkovo vyššiu kapacitu pre inovácie. Tiež majú vyššie využitie internetu pri vzťahoch podnik-podnik ako aj podnik-spotrebiteľ. Až 42% pracovných miest je založených na vedomostiach - nás len 33%.
Stav Slovenska je pravdepodobne dôsledkom situácie v segmente poskytujúcom IKT a jeho, nezriedka, nezdravými vzťahmi s verejnou mocou. Vo verejnom sektore ide v mnohých prípadoch zrejme najprv o zmluvy a rozdelenie zisku a až potom o konkrétne kroky. Preto všetko postupuje pomaly, ceny sú nafúknuté a na to dopláca aj súkromný sektor, ktorý často za malé zmeny (ktoré sú viac než časté) či údržbu, platí sumy, ktoré sa blížia výpalnému. Pokiaľ sa nezlomí táto škodlivá aliancia časti veľkých firiem a verejnej moci, Slovensko bude v týchto pretekoch o budúcu prosperitu na chvoste.