Spolu s Billom Gatesom založil Microsoft a rozprávkovo zbohatol. Ich produkt denne používajú milióny ľudí na svete. S majetkom takmer 16 miliárd dolárov je podľa Forbes najbohatším mužom v športovom biznise. Pred piatimi rokmi mu po druhýkrát zistili rakovinu, avšak bojoval a porazil ju. Je aj filantrop, založil dobročinnú nadáciu pre lekársky výskum. Podporuje aj umenie. Vlastní doživotné čestné uznanie od PC Magazine. A napísal knihu Idea man.
Mali ísť pol na pol
Microsoft, teda pôvodne Micro-Soft, priniesol svojim zakladateľom prvé problémy už pri samom začiatku; teda aspoň medzi nimi dvoma. Pôvodný plán fifty-fifty veľmi rýchlo prestal Gatesovi vyhovovať. Polovica mu nestačila. „Kým som ja spravil takmer všetko na BASIC-u bez platu v Bostone, ty si mal svoj plat v MITS. Mal by som dostať viac,“ argumentoval Bill. Allen na to pristal, prenechal mu o desať percent viac a vyhovel mu aj neskôr, keď chcel opäť vyšší podiel s argumentom, že kvôli firme opustil Harvard. Vydupal si ďalšie štyri percentá. Ich vzťah nikdy nebol celkom nekonfliktný, hovorilo sa o niekoľkých podrazoch Gatesa voči Allenovi, napriek tomu dlho spolupracovali ďalej.
Podraz
Keď Allen ochorel na rakovinu lymfatických uzlín, musel sa podrobiť chemoterapii a, samozrejme, veľkú časť svojej energie sústrediť na liečenie. A tu ho zasiahol povestný „nôž do chrbta“. Vo svojej autobiografii opisuje, ako si uprostred liečby z vedľajšej kancelárie vypočul rozhovor Gatesa a Steva Ballmera, Gatesovho kamaráta, ktorý sa postupom času stal CEO Microsoftu. Padli nelichotivé výrazy ako zbytočný, nešikovný, treba ho z firmy vystrnadiť... je ľahké si domyslieť, ako ho to muselo raniť v čase, keď bojoval s ťažkou chorobou. Reagoval pochopiteľne – rozrazil dvere kancelárie a obom vynadal s tým, že až teraz predviedli svoje skutočné charaktery. Ballmer sa mu prišiel domov ospravedlniť, Gates mu napísal list. Už však bolo po dôvere.
Nepredal
Allen Microsoft opustil v roku 1983. Gates si brúsil zuby na jeho akcie a Allen by mu ich bol aj predal, keby nie mizernej ponuky. Na päť dolárov nepristal, chcel desať. Tie však nedostal, nedohodli sa a to z neho nakoniec urobilo boháča. Peniaze však preňho prestávali byť vysokou hodnotou úmerne s upadajúcim zdravím. „Keď máte tridsať rokov a čelíte vlastnej smrteľnosti, vtedy naozaj cítite, že by ste mali urobiť veci, ktoré ste dovtedy nerobili,“ povedal pre časopis Fortune. V Microsofte už mal len 13 percent akcií, na rozprávkové zbohatnutie mu to však stačilo. V roku 1986 Gates uviedol Microsoft na burzu a stali sa z nich boháči.
Miluje vedu a šport
Jeho vášňou boli vždy vedecké projekty a šport a oboje si môže dovoliť podporovať. Basketbalový tím Portland Trail Blazers si kúpil ako 35-ročný, vďaka čomu sa stal najmladším majiteľom profesionálneho športového klubu na svete. Neostal len pri ňom, kúpil si aj tím amerického futbalu Seattle Seahawks. Majú ho tam radi; dáva manažérom relatívnu voľnosť a dostatok peňazí. Chvália ho aj pre ľudský prístup, jednoducho má klub rád. Takisto ho fascinuje vesmír – stál pri prvom „výlete“ civilistu a jeho spoločnosť Stratolaunch Systems skúma potenciálne cestovanie na iné planéty.
Recidíva
Rakovina, ktorú už raz porazil, sa mu vrátila v roku 2009. Vplyvom zhoršujúceho sa zdravia sa uňho badateľne „poposúvali“ hodnoty a začal sa venovať filantropii. Jeden a pol miliardy dolárov venoval na výskum rakoviny a pred štyrmi rokmi dal verejný sľub, že na dobré účely pôjde polovica jeho majetku. So svojím príbehom sa podelil v knihe Idea man, v ktorej rozpráva nielen príbeh Microsoftu, ale aj svoj vlastný, zmenu svojich postojov a hodnôt, úspechy, neúspechy a plány.
Na začiatku bol bluf
Začiatky Microsoftu sa viažu na december 1974, keď Allen navštívil Gatesa na Harvarde. Kúpil si časopis Popular Electronics a našiel v ňom minipočítač Altair 8080. V tom čase ho uvádzala na trh spoločnosť MITS. Z dnešného pohľadu bol, samozrejme, primitívny: chýbala obrazovka, klávesnica aj softvér. A práve toho sa dvaja mladíci chytili a dali MITS ponuku, že im dodajú upravenú verziu jazyka BASIC. Pravda však bola, že kód napísaný vôbec nemali a nemali ani potrebné skúsenosti. Šli však do toho a zvládli to za mesiac – vytvorili kód, otestovali ho na školskom počítači a fungoval. Uzavreli teda s MITS zmluvu a za každý počítač, na ktorý ich jazyk nainštalovali, dostali tridsať dolárov. Bill nechal Harvard a spolu s Allenom 4. apríla 1975 založili Microsoft, teda pôvodne Micro-Soft. Postupom času sa skontaktovali so spoločnosťami Apple, Commodore a Radio Shack. Prvým veľkým úspechom bolo, keď začali dodávať BASIC pre počítač TRS-80. Ten sa skvele predával a to im zabezpečilo prvé veľké peniaze. Megaúpech a bohatstvo však prišlo až so zmluvou s IBM a operačným systémom MS-DOS, dnešný Windows 7.
Investiční mágovia minulosti. Henry Ford, revolucionár, ktorý neznášal inovácie
"Ľudia nevedia, že niečo chcú, pokiaľ im to neukážete." Túto vetu preslávil zakladateľ Applu Steve Jobs, no v skutočnosti patrí Henrymu Fordovi. Je to však jedna z veľmi mála vecí, ktoré majú tieto dve ikony biznisu spoločné. Kým Jobs si postavil kariéru na inováciách, Ford ich neznášal.
Od hliny k pare, od pary k benzínu
Tak ako Jobs urobil zo Silicon Valley mekku technológií, Ford má zásluhu na povesti Detroitu ako centra automobilového priemyslu. Tu sa vyučil za zámočníka a založil svoju prvú firmu, Detroit Automobile Company. Tá však dieru do sveta neurobila, práve naopak - potom, čo Ford predal jediný kus svojho prvého "auta" menom Quadricycle (štvorkolka) za 200 dolárov, založil Ford Motor company. S kapitálom 28 000 dolárov, ktoré vybral v zbierke. Na ulici.
Osud Henryho Forda však takto nemal vyzerať, teda aspoň v predstavách jeho otca, írskeho prisťahovalca, ktorý bol zarytým farmárom a k povolaniu viedol aj svojho syna. Nebyť parnej lokomotívy, ktorá sa pred zrakom Henryho Forda objavila, asi by sme dnes nemali také dostupné autá. Para bola v tom čase považovaná za vrchol technológie a panoval názor, že parný pohon nič neprekoná. Fordovi sa to však nezdalo a po štúdiu v Detroite začal experimentovať s látkou, ktorá bola v tom čase odpad - benzínom. Na prelome storočí totiž ešte nikto netušil, čo v budúcnosti dokáže ropa. Ford vyvinul zážihový (benzínový) motor, ktorý poháňal motorový bicykel so štyrmi kolesami.
Pásová výroba
Prvé skutočné auto s benzínovým motorom, ktoré Ford vyrobil, bol prototyp čiernej farby, ktorý dokázal ísť rýchlosťou až 147 kilometrov za hodinu a na 100 kilometrov mu stačilo sedem litrov paliva. Investorom sa tento nápad zapáčil a firmu (dnes by sme povedali startup) Ford Motor company finančne podporili. Tejto automobilke patrí prvenstvo pásovej výroby. Nápad vzišiel z hláv samotných zamestnancov, ktorí auto montovali. Vo Forde sa ako v prvej automobilke začala výroba na montážnej linke, akú používajú takmer všetky súčasné automobilky. Model Ford T vychádzal z linky každých 93 sekúnd už začiatkom storočia a dodnes sa tento čas výrazne neskrátil. Ford robotníkom platil viac, ako iní továrnici - až 5 dolárov na deň. Jeho ľudia si tak mohli stroj, ktorý vyrábali, aj kúpiť. Za 250 dolárov. Cenu sa Fordovi podarilo okresať práve vďaka pásu.
Temná stránka legendy
Henry Ford svojím motorom, sériovou výrobou a nízkou cenou síce spôsobil revolúciu v automobilovom priemysle, no cena za tento prínos bola veľmi vysoká. Ako každý revolucionár, aj on mal svoje vrtochy. Okrem komplikovanej povahy trpel utkvelou predstavou, že od modelu Ford T nedokáže ľudstvo vytvoriť nič lepšie. Inovácie doslova neznášal. "Môžete mať auto svojej obľúbenej farby. V prípade, že najviac obľubujete čiernu," hovoril Ford. Taký bol konzervatívny. Nové modely a farby začal Ford vyrábať až oveľa neskôr, na nátlak konkurencie najmä zo strany General Motors a Cadillacu (Cadillac sa pôvodne volal Detroit Automobile Company).
To je však ešte to najmenej. Ford svojim zamestnancom síce štedro platil, no zakázal im mať odbory. Robotníci sa nesmeli ani rozprávať, či si na chvíľu oddýchnuť. Dílerov značky nútil odoberať autá aj napriek kríze, ktorá vypukla pred storočím a o autá nebol taký záujem. Mnohých preto takto nepriamo poslal do krachu.
Ford bol okrem toho antisemita a nacista a nijako sa tým netajil. Písal protižidovské články do novín a keď sa v Nemecku dostal k moci Adolf Hitler, posielal mu na narodeniny 50 000 dolárov a navyše štedro podporoval jeho stranu NSDAP.
Na hranici krachu
Možno to bola karma, možno obyčajná smola, no ako sa Fordovi darilo v biznise, tak sa mu nedarilo v súkromí. Ford mal iba jediného syna, Edsela. Ten sa vo svojich 26 rokoch stal generálnym riaditeľom automobilky. V pomerne mladom veku však zomrel na rakovinu, tak sa jeho otec vo veku 79 rokov vrátil do čela firmy. Edsel však zanechal firmu v pomerne zlom stave, s dlhmi a v strate. Ford musel dať firmu opäť dohromady, aby ju neskôr zanechal vnukovi, Henrymu Fordovi mladšiemu. Rodina Fordovcov dodnes drží veľký podiel vo firme a patrí medzi najhobatšie rodiny v USA.