Grécky parlament by mal hlasovať o treťom záchrannom programe, na ktorom sa vláda dohodla s veriteľmi, vo štvrtok 13. augusta. Uviedli to dnes grécke médiá s odvolaním sa na vládne zdroje. Informovala o tom agentúra DPA.
Dohodou o novom úvere Grécku sa následne budú v piatok 14. augusta zaoberať ministri financií eurozóny.
Grécka vláda sa po nočnom maratóne rokovaní dohodla s veriteľmi na hlavných rysoch tretieho záchranného úveru vo výške 86 miliárd eur. Podľa gréckeho ministra financií Euklida Tsakalotosa zostáva už len niekoľko technických detailov, ktoré je potrebné vyriešiť, aby Grécko získalo v poradí už tretí úver za päť rokov.
To vyvoláva nádej, že zadlžená krajina by mohla ešte v priebehu dnešného dňa rokovania s veriteľmi o podmienkach úveru dokončiť.
Agentúra AP citovala ministra Tsakalotosa, podľa ktorého je už Grécko veľmi blízko dohode. Nespresnil však, čoho sa týkajú spomínané dva či tri "menšie sporné body", ktoré je ešte potrebné vyriešiť.
Podmienky tretieho úveru však musí najprv schváliť grécky parlament, až potom sa budú dohodou zaoberať ministri financií eurozóny.
Grécka vláda dúfa, že dohodu v parlamente presadí, ale mnohí poslanci krajne ľavicového krídla vládnej strany Syriza sa netaja tým, že sú proti ďalším úsporným opatreniam a reformám, ktoré sú podmienkou úveru. Premiér Alexis Tsipras tak bude potrebovať aj hlasy opozície, aby dohodu v parlamente presadil.
Kľúčová pre Grécko bude aj reakcia veriteľských štátov eurozóny, najmä Nemecka, ktoré prispelo najväčšou sumu na dva predchádzajúce záchranné balíky pre zadlžený štát.
V médiách sa medzitým objavili nepotvrdené informácie, že podmienkou dohody o treťom úvere je primárny rozpočtový prebytok vo výške 0,25 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) Grécka v tomto roku, jeho zvýšenie na 0,5 percenta HDP v roku 2016 a 1,75 percenta HDP v roku 2017.
Okrem toho sa Grécko a veritelia sa dohodli na fungovaní privatizačného fondu a tzv. zlej banke, ktorá bude spravovať nesplácané úvery.
Grécko potrebuje urýchlene uzavrieť dohodu s veriteľmi, aby mohlo 20. augusta splatiť Európskej centrálnej banke (ECB) dlh vo výške 3,2 miliardy eur. Ak by sa dovtedy s veriteľmi nedohodlo, muselo by požiadať Európsku úniu (EÚ) o ďalší preklenovací úver.