Odlev vkladov z gréckych bánk sa v marci spomalil, no celková výška vkladov dosiahla najnižšiu úroveň za zhruba 10 rokov. Informovala o tom agentúra Reuters.
Podľa údajov Európskej centrálnej banky (ECB) výška vkladov v gréckych komerčných bankách v marci klesla len o 2,5 miliardy eur na 145 miliárd eur z februárových 147,5 miliardy eur.
To je zhruba desaťkrát menej ako suma, o ktorú banky prišli za tri mesiace od začiatku decembra do konca februára.
Podľa analytikov tieto údaje zároveň signalizujú, že väčšina z klientov gréckych bánk, ktorí mohli svoje peniaze presunúť do zahraničia, to už urobili.
Grécka centrálna banka v tejto súvislosti skonštatovala, že objem vkladov domácností aj firiem dosiahol v marci najnižšiu úroveň za 10 rokov.
Finančné ústavy v zadlženej krajine v dôsledku klesajúcich vkladov v čoraz väčšej miere využívajú program núdzovej likvidity Emergency Liquidity Assistance (ELA) gréckej centrálnej banky.
O maximálnej výške ELA pritom rozhoduje ECB, ktorá ju prípadne môže aj znížiť. Dnes však ECB, ktorá každý týždeň analyzuje situáciu v Grécku, povolila centrálnej banke v Aténach zvýšiť objem financií v rámci ELA o 1,4 miliardy eur na 76,9 miliardy eur.
Novej gréckej ľavicovej vláde, ktorá zvíťazila v januárových voľbách vďaka sľubom, že zruší úsporné opatrenia a reformy, dochádzajú peniaze na chod štátu.
Vo februári sa jej síce podarilo uzavrieť dohodu s partnermi v eurozóne o predĺžení záchranného programu do konca júna, ale pod podmienkou, že im predloží dôveryhodný plán reforiem a začne ich aj realizovať.
Ale doterajšie návrhy Atén podľa ministrov financií eurozóny, ECB aj Medzinárodného menového fondu stále nie sú dostatočné na to, aby pomohli zadlženej krajine stlačiť dlh na udržateľnú úroveň a postaviť sa znova na vlastné nohy.