Inštitút finančnej politiky ministerstva financií zverejnil index bankových poplatkov, ktorý má mapovať vývoj cien služieb bánk. Vyplýva z neho, že v marci banky mierne zdraželi, najmä kvôli úprave cenníka Tatra Banky. Slovenská banková asociácia (SBA) však upozorňuje, že na index sa nedá spoľahnúť pri výbere najlacnejšej banky. "Upozorňujeme klientov, že rozhodovanie na základe indexu im môže spôsobiť škodu," uviedla v reakcii hovorkyňa SBA Zuzana Tučeková.
Pozor na interpretáciu
Index bankových poplatkov zverejnil Inštitút Finančnej politiky a plánuje ho vydávať raz za mesiac kvôli lepšej prehľadnosti nárastu bankových poplatkov. „Výnosy z poplatkov a provízií pre retailový sektor predstavovali v roku 2013 takmer 275 miliónov eur Doteraz neexistoval relevantný ukazovateľ, ktorý by dokázal odpovedať na otázky, ako sa menia poplatky bánk v čase – či banky ceny za svoje služby znižujú alebo zvyšujú a akým tempom. Bankové služby zahrnuté v spotrebnom koši spotrebiteľskej inflácie (CPI) sú zjednodušené a nedokážu poskytnúť relevantné odpovede,“ vysvetľuje riaditeľ IFP Martin Filko (na snímke). „Index bankových poplatkov slúži ako indikátor pre porovnanie celkovej výšky poplatkov fyzických osôb – nepodnikateľov za služby bánk v čase. Hovorí tak o tom, či bankový sektor a jednotlivé banky poplatky znižujú alebo zvyšujú,“ dodáva Filko v tlačovej správe k indexu.
Podľa SBA ale index bankových poplatkov nie je rebríčkom, ktorý má ukázať, ktorá banka je najdrahšia alebo najlacnejšia, ale mal by poukazovať na to, ako banka v danom mesiaci menila ceny pre spotrebiteľov. "Klientov teda jeho nepresná interpretácia môže zmiasť a viesť k nesprávnym rozhodnutiam. Banka, ktorá v danom mesiaci zaznamená najvyšší rast indexu, nemusí byť automaticky tou najdrahšou," tvrdí Tučeková.
Pre klienta je nepoužiteľný
Pre orientáciu klientov z hľadiska ich potrieb preto nemá podľa asociácie zverejňovaný index zmysel. "Ceny bankových služieb sa odvíjajú aj od miery aktivity konkrétneho klienta. Čím je klient aktívnejší, tým viac na poplatkoch ušetrí. Navyše, z metodiky vyplýva, že index medzi jednotlivými mesiacmi nezachytáva realitu, ale ide len o dohad IFP," dopĺňa Tučeková. SBA je presvedčená, že tento nedostatok by sa dal odstrániť len ročným zverejňovaním indexu a zmenou metodiky zachytávajúcej priemerné ročné ceny.
Asociácia taktiež uviedla, že náklady na bankové produkty a služby na Slovensku podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR tvoria len 0,32 % zo spotrebného koša priemernej domácnosti. Tie najviac míňajú na bývanie a potraviny.
Podľa prieskumu SBA výška poplatkov za poskytované služby je až štvrtým faktorom, ktorý ma dosah na rozhodnutie klientov pri výbere banky pre rodinné financie. "Klientov v prvom rade zaujíma stabilita banky, kvalita služieb a dostupnosť jej pobočiek či bankomatov," dodáva v stanovisku asociácie Tučeková.