Rím má ďalší problém. Hlavným investorom do vládnych dlhopisov (na snímke premiér Enrico Letta) bola totiž posledné dva roky samotná bankrotujúca krajina, presnejšie domáce banky. Tomu je však koniec. Banky už väčší objem vládneho dlhu neunesú a otázne je, čo s ním bude ďalej.
V auguste vlastnili talianski veritelia vládne bondy v hodnote 397 miliárd eur, čo je takmer dvojnásobok objemu dlhopisov, ktoré mali vo vlastníctve koncom roka 2011. To znamená, že Taliani použili väčšinu lacných úverov, ktorými ich počas krízy zásobovala Európska centrálna banka, na nákup vlastných dlhopisov, ktorými chceli zaplátať nízke zisky.
Za dva roky však objem dlžobných úpisov prekonal kritickú hranicu a banky už nedokážu kúpiť viac. Krajina preto musí hľadať nových investorov, ktorí by pomohli utiahnuť obrovský dlh, a to by mohol byť problém. Noví investori si v roku 2014 budú musieť rozdeliť bondy v predpokladanej hodnote 65 miliárd eur, pričom vláda sa bude sústrediť na domácnosti a zahraničných veriteľov.
Za súčasnú situáciu podľa Richarda Kozu z ATWEL International z veľkej časti môže aj samotná Európska únia. Jednak nezáujmom o dlhodobo rastúci problém a tiež tým, že krajinám neumožňuje tlačiť si peniaze. Taliansku teda zostávajú tri možnosti. Zníženie dlhu, presvedčenie Európskej centrálnej banky, aby dlhopisy začala kupovať, alebo najmenej pravdepodobná možnosť, odchod z menovej únie.
"Európa celkovo má problémy a nerieši ich. Pokojné mesiace boli chybne interpretované spôsobom, že situácia je vyriešená. Bohužiaľ, politici čoskoro uvidia, že to tak nie je, a riziko rozpadu únie stále hrozí," poukazuje Richard Koza na nečinnosť únie, ktorá o dlhodobom probléme vedela, ale ignorovala ho.
Jaroslav Brychta z X-Trade Brokers však situácu tak vážne nevidí. Dvojbiliónový dlh je podľa neho síce vysoký, ale talianske banky a iní investori ho zatiaľ dokázali vstrebať, o čom svedčia aj relatívne nízke úrokové sadzby. Výnosy desaťročných dlhopisov sú momentálne na úrovni 4,11 %. Taliansko tiež vďaka prísnym opatreniam udržiava nízky schodok a deficit ďalej nerastie.
Podľa Brychtu však nie je vylúčené, že v budúcnosti dlh Talianskom ešte zatrasie. Stačilo by zhoršenie nálady na trhoch, ktoré ani nemusia súvisieť s Talianskom, a krajina by mala vážny problém s ďalším predajom dlhopisov. V takom prípade by bol nevyhnutný zásah Európskej centrálnej banky, ktorá by bondy musela kupovať sama.
V podobnej situácii je aj Španielsko, ktorému však so svojou slabšou ekonomikou a vyšším dlhom hrozia ešte vážnejšie problémy a tie môžu spustiť novú lavínu na európskej úrovni.