Nemecko čaká v roku 2014 "mohutný" hospodársky rast, ktorý nezabrzdí ani slabý výkon ekonomík na juhu eurozóny. Informovali o tom agentúry DPA a AP na základe správy, ktorú dnes zverejnila skupina nemeckých expertov.
Podľa hovorcu skupiny profesora Rolanda Döhrna hrubý domáci produkt (HDP) najväčšej ekonomiky eurozóny, ktorá v 2. kvartáli prekonala recesiu, sa v tomto roku zvýši len o 0,4 %. Na vine je mimoriadne chladná a dlhá zima v prvých štyroch mesiacoch 2013. Predpovedá však, že už na budúci rok sa tempo jeho rastu zrýchli na 1,8 %.
Miera inflácie dosiahne tento rok 1,6 % a na budúci rok mierne stúpne na 1,9 %, ale udrží sa pod cieľovou hranicou Európskej centrálnej banky (ECB), ktorou je inflácia na úrovni 2 %. Práve schopnosť Nemecka dosiahnuť hospodársky rast bez zrýchlenia inflácie je kľúčová pre ponechanie úrokových sadzieb ECB na nízkej úrovni, z čoho profitujú nielen ekonomiky eurozóny, ale aj ostatné štáty sveta.
Döhrn ale pripomína, že prípadné oživenie dlhovej krízy v menovej únii alebo problémy iných kľúčových svetových ekonomík môžu ohroziť aj Nemecko.
Skupina expertov vo svojom hodnotení zároveň predpovedá, že Nemecko dosiahne na budúci rok rozpočtový prebytok vo výške 33 miliárd eur. Vláda v Berlíne by už tento rok mala ukončiť hospodárenie s miernym prebytkom verejných financií v hodnote zhruba 0,1 % HDP. Kabinet tak môže zvýšiť výdavky a investovať do rozvoja infraštruktúry bez toho, aby krajinu zadlžoval alebo zvyšoval dane.
Podľa expertov ak Nemecko nezmení svoju politiku výdavkov a daní, bude dosahovať prebytok v rozpočte každý rok do roku 2018. Odhadujú tiež, že štátny dlh Nemecka sa bude postupne znižovať a do roku 2018 klesne na 61 % HDP z vlaňajších 81,2 % HDP. Dostane sa tak tesne k úrovni 60 %, na ktorú musia podľa nových pravidiel o fiškálnej disciplíne znížiť svoj dlh všetky krajiny eurozóny.
Poprední odborníci však varujú kancelárku Angelu Merkelovú, ktorá po víťazstve v septembrových voľbách hľadá koaličného partnera, aby nepristúpila na požiadavku sociálnych demokratov (SPD) a nezvýšila minimálnu mzdu na 8,50 eura na hodinu. Bez splnenia tejto podmienky odmieta SPD vytvoriť s Merkelovou koalíciu. No podľa ekonómov by to mohlo mať za následok výrazný úbytok pracovných miest na východe Nemecka. V susednom Česku a Poľsku sú totiž platy oveľa nižšie a experti sa obávajú, že niektoré firmy na východe Nemecka by mohli presunúť svoje prevádzky za hranice, aby si znížili náklady.