Za ten čas stihol byť pri historicky najväčšom zhodnotení českého rizikového kapitálu. Teraz loví zaujímavé startupy pre Credo Ventures, píše iDnes.cz.
Keď český prezident Miloš Zeman pomáha riešiť problémy českých podnikateľov, najviac počuť o veľkých firmách. Či už ide o situáciu okolo ťažobnej OKD alebo otvárania čínskeho trhu pre PPF a ich HomeCredit. Hláškou o tom, že podporovať sa majú hlavne veľké podniky (zatiaľ čo podpora tých malých je „super, ale na prd“), sa preslávil ešte pred voľbami aj súčasný minister financií Andrej Babiš (ANO).
Kiskova „nefér“ výhoda
Zato Zemanov slovenský náprotivok Andreja Kisku veľmi často vidieť aj na akciách organizovaných pre začínajúce technologické firmy (tzv. startupy). V júni napríklad vystúpil na Startup Factory Slovakia, minulý rok v septembri otvoril slovenský American Innovation Center, prostredníctvom ktorého chce začínajúcim slovenským firmám v kalifornskom San Diegu pomáhať Eset.
Kiska má oproti Zemanovi medzi novými technológiami a mladými firmami až „nefér“ výhodu. Jednak vďaka svojmu podnikateľskému backgroundu, jednak preto, že sa na startupovej scéne veľmi aktívne pohybuje jeho dvadsaťdeväťročný syn Andrej Kiska junior.
Ten tiež otca za jeho prezidentské aktivity chváli. „Môj otec je srdcom podnikateľ a či už neziskovka Dobrý anjel alebo aj prezidentovanie je pre neho v úvodzovkách startup a pristupuje k tomu veľmi podobne,“ hovorí.
„Posadí napríklad startupistov do lietadla a ukáže im, ako sa to robí v Estónsku. Tam tí ľudia načerpajú veľké množstvo entuziazmu. Myslím si, že tým dobre plní svoju inšpiratívnu úlohu,“ pokračuje konkrétnejšie Kiska junior.
Hneď po škole parádny zásah
On sám nie je zakladateľom technologickej firmy, teda tým, kto sa nazýva startupista. Pôsobí na druhej strane – na strane investorov. Pretože mladé technologické firmy potrebujú rýchlo rásť, potrebujú tiež viac peňazí, než sú schopné si v začiatkoch zarobiť.
Klasické financovania cez banky však väčšinou neprichádza do úvahy a mladé firmy tak predávajú svoje podiely vonkajším investorom, pre ktorých sa vžil pojem venture kapitalisti alebo investori rizikového kapitálu. Ich motiváciou je kúpiť podiel vo firme, pomôcť jej k veľkému rastu a potom podiel predať za násobne viac peňazí. Či už inému fondu, firme, alebo cez burzu.
Druhá možnosť sa v Česku takmer nevidí, ale práve Andrej Kiska junior bol doteraz pri jedinom takomto prípade. Po absolvovaní štúdia financií a manažmentu na americkej University of Virginia nastúpil v roku 2009 ako analytik do pražskej investičnej spoločnosti Benson Oak pôvodom slovenského podnikateľa Gabriela Eichlera.
Táto firma od roku 2003 v niekoľkých kolách nakupovala podiely českej antivírusovej spoločnosti AVG. V roku 2012 potom svoj podiel spolu s ďalšími investormi predala formou primárnej ponuky akcií (tzv. IPO) na americkej burze NASDAQ. Pretože AVG sa vo svete presadila a rástli jej tržby, bola hodnota celej firmy v čase primárneho úpisu 870 miliónov dolárov. Dnes je to už podľa vývoja cien akcií viac než miliarda dolárov.
Svoju prvotnú investíciu Benson Oak znásobil viac ako stokrát a niekoľkonásobne sa mu vrátila aj investícia z posledného kola pred vstupom AVG na burzu. Skrátka parádny zásah. Podľa Kisku sa však niečo podobné v Česku môže opakovať. Firmy, ktoré majú dostatočne našliapnuté, tu podľa neho sú.
„V Česku sú firmy s veľkým potenciálom“
„Napríklad vyhľadávač leteniek Skypicker. Prišiel totiž s veľmi unikátnou a ťažko napodobiteľnou myšlienkou. Tým ukazuje, že úspech AVG nie je nenapodobiteľný. A tých firiem je oveľa viac. Keď sa hovorí o AVG, tak treba spomenúť aj Avast, potom je tu hneď niekoľko firiem okolo Romana Staňka na čele s GoodData, sú tu Socialbakers,“ vymenúva Kiska.
Z prípadného úspechu týchto firiem Kiska pravdepodobne z finančnej stránky nič mať nebude. Zarobiť však môže na iných. Tento rok prešiel z Benson Oak do ďalšej českej venture kapitálovej spoločnosti – Credo Ventures. Spolu s Ondřejom Bartošom, Vladimírom Jazerom a Jánom Habermannon je jedným z partnerov.
Čo to znamená? Podľa Kisku si medzi sebou partneri delia najmä povinnosti spadajúce do troch skupín. Tou prvou je pomoc s riadením niekoľkých firiem, do ktorých Credo investovalo. Druhou je administratíva fondu vrátane získavania prostriedkov od vonkajších investorov.
Credo takto tento rok spustilo v poradí druhý fond, ktorý plánuje uzavrieť začiatkom budúceho roka, keď by v ňom malo byť medzi 40 a 50 miliónmi eur. Do fondu svoje peniaze doteraz vložili tiež Karel Janeček z RSJ alebo zakladatelia AVAST-u Eduard Kučera a Pavel Baudyš.
Ročne posúdia 250 biznis plánov
A prísť na to, ako ich minúť, teda nájsť firmy vhodné na investíciu, je tretí okruh povinností pre partnera fondu. Ročne podľa Kisku spolu s partnermi prejdú okolo tisíc biznis plánov firiem, ktoré sa uchádzajú o investíciu. Uspeje asi percento.
Nie je však nad sily jedného človeka posúdiť za rok okolo 250 firemných plánov (a do toho ešte robiť ďalšie veci)? „Našou výhodou je veľmi úzke zameranie na IT startupy s globálnym potenciálom. Vďaka tomu dokážeme tak za päť až desať minút projekt buď posunúť na nejakú hlbšiu expertízu, alebo rozhodnúť, že to nie je pre nás,“ vysvetľuje v zasadacej miestnosti firmy sídliacej na pražskom Karlovom námestí.
Doteraz sa Credu podaril jeden veľký exit – keď v roku 2013 predal firmu Cognitive Security americkej spoločnosti Cisco. Oficiálne nebola suma oznámená, no na trhu sa hovorí o tom, že investovaný milión eur sa Credu vrátil sedem- až osemkrát. Ďalšími firmami z prvého fondu, od ktorých sa čaká úspech, sú Codasip, Apiary alebo Comprimato, ktorým sa darí získavať významných firemných zákazníkov.
V českom prostredí sa vôbec teraz darí skôr tzv. bussines-to-bussines startupom, ktoré na rozdiel od svetových es, ako sú Facebook, Twitter, Airbnb a Uber, z pohľadu bežných používateľov príliš nevidno.
Z nového fondu zatiaľ Credo urobilo niekoľko menších investícií do českých firiem Represent, TeskaLabs a VerssionPress, slovenského Photoneo a chorvátskeho Oradienu. Tú poslednú zatiaľ fond nezverejnil. Vie sa len, že zamieril do rumunskej spoločnosti.
Ponúka sa teda otázka, či v Česku nedochádzajú nápady. Kiska previs voľných peňazí, spôsobený kombináciou súčasnej popularity startupov a nízkymi úrokovými sadzbami, nad počtom nápadov pripúšťa. „Pre fond našej veľkosti je tu však stále startupov tak akurát. Hovorím však o celej strednej Európe až na Balkán. Približne tretina až polovica našich investícií však stále putuje do českých firiem,“ dodáva investor a zároveň aj autor sprievodcu Central European Startup Guide.