Zdevastovaná ekonomika, žiadne sociálne zabezpečenie a nekontrolovateľná inflácia. Aj takto by to mohlo dopadnúť v prípade, že by sa Gréci rozhodli opustiť eurozónu. „Všetko alebo nič. Ľudia už jednoducho nemajú nič viac, čo by ešte mohli pre záchranu ekonomiky obetovať,“ hovorí o súčasnej situácii v Grécku študentka Ifigenia Stefani z Atén.
Sľuby, ktoré totiž použila vládna strana Syriza na získanie podpory obyvateľstva, totiž žiaden iný scenár nepripúšťajú. Odmietnutie splácania úverov, zvyšovanie minimálnej mzdy a ďalšie ekonomické opatrenia totiž môžu už o pár mesiacov na Peloponézskom polostrove narobiť poriadny chaos.
Obe strany víťazia
Napriek tomu, že sme sa koncom minulého týždňa stali svedkami ďalšej dohody medzi gréckou vládou a veriteľmi, veľa dôvodov na oslavu nie je. Každá strana si totiž obsah dohody vysvetľuje po svojom a každá sa cíti ako víťaz. „Vláda je v súčasnosti v Grécku veľmi populárna vzhľadom na to, že hrá na tie najsilnejšie grécke nacionalistické city predstierajúc, že stoja proti, zlým‘ Nemcom,“ vysvetľuje grécky politológ Dimitris Keridis z Panteion University.
Čítajte viac:
Atény majú na výber: dohoda vs. bankrot
Optimisti v súčasnosti v Grécku dúfajú, že dohoda z minulého týždňa je malým víťazstvom pre grécku vládu a znamená lepšiu vyjednávaciu pozíciu do budúcnosti. Na druhej strane však mnohé bývalé vládne strany hovoria o tom, že to žiaden úspech nie je a že v podobných situáciách sa Gréci za posledných pár rokov ocitli už neraz. Gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa teraz čaká jedna z najťažších úloh v rámci jeho doterajšieho pôsobenia v úrade – predstaviť plán svojim voličom a vysvetliť im ho.
Nie je to nemožné, no najväčšie problémy odborníci očakávajú pri samotnej implementácii dohody. „Preto si myslím, že v máji, keď vyprší aktuálna dohoda, sa v Grécku staneme svedkami ďalšej krízy,“ myslí si Keridis. Dôvodom je, že Syriza je koalícia vyskladaná z niekoľkých strán, a napriek tomu, že doteraz fungovala viac-menej ako jeden muž, práve aktuálna dohoda môže naštrbiť vzťahy medzi jednotlivými frakciami. „Otázne je, či pôjde o rozpad strany, vytvorenie novej koalície, alebo predčasné voľby, no v každom prípade si myslím, že máj bude veľmi dôležitým mesiacom pre Grécko,“ hovorí Keridis.
„Grexit“ nemá podporu
V gréckej spoločnosti prevláda názor, že odchodom z eurozóny by utrpelo Grécko aj samotná eurozóna. Podľa Ifigenie Stefani si ľudia uvedomujú, že vzdanie sa eura by znamenalo vážne ekonomické škody pre krajinu. Okrem toho by však opustenie eura malo okrem ekonomického rozmeru aj politický dosah. Mnohí analytici sa totiž domnievajú, že by vystúpenie Grécka mohlo povzbudiť ďalšie štáty, ako napríklad Španielsko či Taliansko, k tomu, aby podobné kroky zvažovali aj ony.
Napriek tomu, že si spoločnosť v Grécku uvedomuje negatívne stránky programu, ktorý pre ňu pripravila Syriza, vládna strana sa v súčasnosti teší nebývalej podpore. Vo verejnosti Syriza vzbudzuje nádej, že sa veci pohnú k lepšiemu. Vláda pracuje a robí veci, ktoré nikto pred nimi nesľúbil ani neurobil. Podľa jedného z posledných prieskumov verejnej mienky má v súčasnosti Syriza podporu až 45,4 percenta oslovených ľudí, čo je o desať percent viac, ako bol ich volebný výsledok.
Až 83 percent opýtaných ľudí uviedlo, že sú spokojní s tým, aký program a postoj nastavila čerstvá vláda v rámci vyjednávaní s Európskou úniou. Okrem toho však Gréci riešia aj iné záležitosti, momentálne v spoločnosti rezonuje napríklad téma odluky cirkvi od štátu či boj proti daňovým únikom. Reálne výsledky by ste však dnes hľadali márne. „Všetko sú to sľuby. Odkedy máme novú vládu, nezmenilo sa vôbec nič. Ale čo by ste čakali?“ zhodnotila aktuálny stav v gréckej spoločnosti Ifigenia Stefani.