Kým Nemci, Holanďania či Rakúšania ich postupne zo zahraničných bánk sťahujú domov, Česi zvolili inú stratégiu. Svoje zásoby zlata predávajú. „Od roku 2008, keď vypukla finančná kríza, Česká národná banka predala asi 2,8 tony vzácneho žltého kovu. Dnes tak drží 10,466 tony zlata,“ tvrdia české Lidové noviny. Len na vašu ilustráciu: také množstvo zlata by sa vyskladalo na europaletu do výšky končiacej sa niekde pod úrovňou ľudského pása. Podľa odborníkov za celou touto situáciou stojí nedôvera vo finančné trhy.
A ako sa zachová Slovensko? Národná banka Slovenska (NBS) svoje plány v tomto tají. Naše zlato (aktuálne vlastníme takmer 32 ton) sa nachádza vo Veľkej Británii. „Je uložené v sejfoch britskej Bank of England,“ povedala hovorkyňa NBS Martina Solčányiová.
Zlato poskytuje krajine istý komfort v nepredvídateľných situáciách. Riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Matúš Pošvanc jeho vlastníctvo schvaľuje. „To, že Slovensko vlastní nejaké zlato, je dobre. Otáznik visí nad tým, či by nebolo lepšie istú časť týchto rezerv stiahnuť späť na Slovensko,“ vraví Pošvanc. Iný názor má bývalý guvernér centrálnej banky Ivan Šramko:„Ak chce NBS rezervy zhodnocovať, musí zlato uložiť do inštitúcií, ktoré s ním pracujú a investujú ho.“
Na stiahnutie zlata nie sú dôvody
Podľa analytika X-Trade Brokers Jiřího Tylečka je sťahovanie zlata zo strany Nemecka dlhodobý proces. „Podľa môjho názoru ide o vyjadrenie určitej nedôvery v základy finančného systému.“ Podobne to vníma aj Matúš Pošvanc, no s takýmto pohľadom však nesúhlasí Ján Jursa zo spoločnosti Capital Markets:„Návrat zlata domov nemá reálne ekonomické dôvody. Ide skôr o obavy o osud vlastného zlata a o strach občanov, že „ich“ zlato nepatrí ich krajine.
To je aj prípad Nemecka, kde sa sťahovanie zlata domov deje hlavne z iniciatívy skupiny nemeckých občanov, ktorá sa začala ešte v roku 2012. Druhým častý dôvodom bývajú tlaky nacionalisticky zameraných politikov. Tyleček dodáva, že je dobré mať aspoň časť zlata doma, pretože v prípade neočakávaných udalostí môže byť cesta k nemu ťažká a zdĺhavá.
Zlato ako stabilná hodnota
V 70. rokoch sa upustilo od zlatého štandardu a v 90. rokoch bolo trendom zbavovať sa zlatých rezerv. Tak napríklad Bank of England predala v rokoch 1999 až 2002 okolo 395 ton svojich zásob, Česká národná banka sa zas od roku 1997 do roku 1999 zbavila 56 ton. Naproti tomu slovenské zásoby sa nejako významne nemenili. „Vždy sme sa radšej rozhodli nepredávať. Zlato poskytuje istú stabilitu,“ povedal Ivan Šramko, ktorý viedol NBS v rokoch 2005 až 2010. Podľa ekonóma Vladimíra Baláža z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied je zlato prežitkom. „Občas sa objavia nostalgické volania po zlatom štandarde, ale v modernej ekonomike je to nezmysel,“ myslí si Baláž.
Slovensko vlastní 31,7 tony zlata. V rebríčku organizácie World Gold Council nám tak patrí 54. priečka. Podľa údajov z NBS máme v zlate uložených 1,2 miliardy dolárov, čo je v prepočte 1,07 miliardy eur. Na devízových rezervách sa tak zlato podieľa takmer 51 percentami.