Brusel mení hru (týždenný komentár)

Európska komisia mení podmienky konsolidácie. Banky na juhu stále nepožičiavajú. Španieli konečne nachádzajú prácu – v Nemecku.

Európska komisia (na snímke jej predseda José Manuel Barroso) si odporúčania pre jednotlivé členské krajiny rozmyslela. Vo svojom pravidelnom hodnotení dala šiestim problémovým krajinám odklad na splnenie podmienok dodržania deficitu. Inými slovami, francúzska, španielska, či portugalská vláda si môžu na chvíľu vydýchnuť a tlačiť pred sebou balvan nových dlhov aj naďalej.

K hodnoteniu Slovenska bola Komisia pomerne ústretová, keďže sme na polceste k dodržaniu tohtoročného deficitu vo výške 3% HDP. Aj my by sme sa však mali mať na pozore. Ďalšie kumulovanie dlhov nezodpovedných krajín otvára aj ďalšie možnosti prerozdeľovania týchto dlhov medzi Európanov prostredníctvom ESM či nákupom dlhopisov ECB. Koniec koncov, túto možnosť naši volení predstavitelia odhlasovali takmer konsenzom naprieč politickým spektrom. Na konci dňa platia účet za štátnu párty vždy daňoví poplatníci.

Brusel tak začína klásť väčší dôraz na štrukturálne reformy namiesto škrtania. Ako keby sa nedalo škrtať a reformovať zároveň. Zlé jazyky hovoria, že ak je pri deficite až príliš okaté neplnenie sľubov o fiškálnej zodpovednosti, treba sa zamerať na reformy. Za reformu trhu práce vedia politici v Európe predať čokoľvek.

Keď už sme pri reformách, hodená rukavica prišla zo Slovinska. Zákonodarcovia tam odhlasovali zákon, podľa ktorého nebudú môcť pripraviť deficitný rozpočet. Francúzi či Španieli sa môžu inšpirovať. Má to však jeden háčik. Uvedené pravidlo neplatí, ak nastanú nepredvídateľné podmienky. Bližšie definovanie toho, či sú nepredvídateľnými podmienkami jadrová vojna, tisícročné záplavy, alebo len horší vývoj ekonomiky či (ne)plánovaná záchrana bánk, chýba.

Netreba tiež podceňovať kreativitu vlád vo vykazovaní deficitu. Nebolo by to prvýkrát, čo Brusel nadiktuje výsledok a členské štáty dopočítajú premenné k všeobecnej spokojnosti. Najnovšie sa o to pokúsi Španielsko. Premiér Rajoy navrhuje, aby sa daňové úľavy poskytnuté firmám zamestnávajúcim mladých ľudí do deficitu vôbec nerátali. Aký zmysel má vlastne rátanie deficitu, ak v ňom nie je deficit?

Nezamestnanosť mladých v Španielsku pritom presahuje 50%. Z týchto časť nachádza nádej na zamestnanie v Nemecku, ktoré stále ponúka asi milión otvorených pracovných pozícií. Španielska a nemecká ministerka práce sa dohodli na programe, pomocou ktorého by mohlo v Nemecku nadobudnúť prax každý rok 5000 Španielov.

Španielska vláda si namiesto pružnejšieho trhu práce, ktorý by poskytol mladým možnosti aj doma, skôr potrpí na zamestnaneckú stabilitu. Trvanie dočasných kontraktov pre ľudí bez univerzitného diplomu preto obmedzuje na 2 mesiace. Aj toto opatrenie prispieva k neuveriteľnej 27% miere nezamestnanosti, keďže milióny ľudí na trvalý pracovný pomer v krízou zmietanom Španielsku nechce zamestnať nikto.

Keď hovoríme o Španielsku, nedá sa opomenúť tamojší bankovnícky sektor. V apríli sa medziročne objem poskytnutých úverov zmenšil o 8,8%. Celkovo v eurozóne klesá objem poskytnutých úverov 12 mesiacov za sebou. Hospodárstvo eurozóny dupe na brzdu. To všetko aj napriek tomu, že ECB zaplavuje banky novovytvorenými peniazmi.

Bilancie bánk na juhu Európy stále trpia následkami prasknutých euroblublín. Voľného kapitálu veľa nie je, banky bojujú o prežitie. Španieli už vyčerpali 41 miliárd eur zo 100 miliardovej prisľúbenej pomoci pre svoj zmrzačený bankový sektor. 50 miliárd eur zlých úverov bolo presunutých z bánk do novovytvorenej štátnej banky Sareb. Zďaleka sa však nemusí jednať o všetky zlé úvery, ktoré banky mali na svojich bilanciách. Otvorenou otázkou, o ktorej nikto nechce počuť, je: kto v konečnom dôsledku tieto straty zaplatí?

EÚ okrem bánk rieši aj príjemnejšie problémy. Podľa Lisabonskej zmluvy mal počet eurokomisárov klesnúť na 2/3 počtu členov, pokiaľ sa jednomyseľne nerozhodne inak. Keďže však v EÚ nevedeli rozhodnúť, ktorých komisárov zrušíme, všetci sa konsenzuálne zhodli, že ich počet bude aj naďalej zodpovedať počtu krajín. Po tohtoročnom rozšírení Únie o Chorvátsko ich tak bude už 28.

Už dnes pritom máme komisára pre medziinštitucionálne vzťahy a administratívne záležitosti, a okrem komisára pre životné prostredie aj komisárku pre zmenu klímy. Vymýšľanie trafík pre zaslúžilých eurobuditeľov je však pomerne drahé. Plat eurokomisára dosahuje aj 20-tisíc eur mesačne, a je doplnený o rôzne prídavky, aby sa vykompenzovala jeho obeta permanentného cestovania za svojou službou verejnosti.

Menej komisárov by možno prinieslo menej euronápadov – ako napríklad ten zakázať dopĺňanie fľašiek s olivovým olejom v reštauráciách. Nápad sa našťastie podarilo po vlne kritiky zmietnuť zo stola. Je však len otázkou času, kedy lobisti neprídu s niečím ďalším. Väčšia byrokracia ponúka dobre organizovaným skupinám aj väčší priestor zabezpečiť si rentu prostredníctvom nariadení šitých na mieru. Všetko pekne zabalené do ochrany spotrebiteľa, ktorý túto rentu v konečnom dôsledku zaplatí.

Na záver tu máme upozornenie pre všetkých, ktorí pri čistení používajú peroxidové prípravky. Brusel zaradil peroxid vo vyšších koncentráciách do zoznamu obmedzených látok, aby tak pomohol svojim dielom v boji proti terorizmu. Na jeho kúpu tak možno bude čoskoro nutné vlastniť úradné povolenie.

Na čítanie Budiž Eura, našťastie, špeciálne povolenky nepotrebujete. Byrokraciou nerušený zvyšok týždňa vám preto praje