1. Prečo nad Grékmi visí hrozba bankrotu?
Na rozdiel od Írska, Portugalska či Španielska nie je Grécko schopné vyrovnať sa s dlhovou krízou. A to ani vďaka 5-ročnej podpore zo strany medzinárodných partnerov. Pri pohľade na ekonomickú kondíciu a výšku zadlženia Grécka v roku 2010 však vidno, že krajina bola v najhoršom stave zo všetkých „maródov“ eurozóny. Na druhej strane však chronicky zaostávala za prijímaním reforiem a znižovaní dlhu v porovnaní s plánmi záchrany.
Za posledných päť rokov sa grécka ekonomika zmenšila viac ako o štvrtinu, každý štvrtý občan krajiny je bez práce a tamojšia vláda na čele s krajne ľavicovou Syrizou čoraz dôraznejšie presviedča svet, že kolíska demokracie čelí humanitárnej kríze. Premiér Alexis Tsipras sa preto usiluje o zvrátenie bolestivých opatrení súvisiacich so záchranou. Výmenou za pomocné pôžičky vo výške takmer štvrť bilióna eur od Bruselu a Medzinárodného menového fondu sa Atény zaviazali razantne škrtať a reformovať.
Tsipras chce však teraz v rozpore s dohodou zvyšovať minimálnu mzdu, bonusy pre dôchodcov a vo veľkom opäť naberať ľudí do služieb štátu. Medzinárodným záchrancom sa to nepáči. Vzniknutý rozkol dospel až tak ďaleko, že Grécko odmieta poskytnúť inšpektorom Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a menového fondu niektoré kľúčové údaje. Brusel je tak „slepý“ a nevie odhadnúť, akú veľkú pomoc Grécko potrebuje. Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble už varoval, že takto sa zvyšuje hrozba, že Gréci budú čeliť bankrotu a „nechcenému a náhodnému“ odchodu z eurozóny. Atény však argumentujú, že majú ešte peniaze na niekoľko týždňov. Nevedia však dohodnúť ďalší postup reforiem s Bruselom a tak hrozí, že medzinárodní veritelia neuvoľnia krajine poslednú časť druhého záchranného úveru v hodnote približne 7 miliárd eur. A to by mohlo spustiť bankrot a odchod z menovej únie.
Grécky minister financií Janis Varufakis. Snímka: Reuters
2. Koľko majú Atény času?
Ak sa Grécko nedohodne s veriteľmi na uvoľnení poslednej časti úveru zo záchranného balíka, hrozí mu podľa odhadov bankrot už prvej polovici budúceho mesiaca. Takýto scenár však strašil Európu v priebehu posledných rokov už toľkokrát, že celá sága naberá rozmer argentínskych telenoviel. Nakoniec vždy prišlo k dohode. Grécke politické a biznis elity nechcú riskovať stratu postavenia a na druhej strane ani lídri starého kontinentu nechcú rozpútať strach z trieštenia menovej únie – obrovského politického projektu.
Tentoraz je však situácia odlišná. Grécko je na konci už druhého záchranného programu. Napriek tomu sa zdá, že stále nie je „za vodou“. Do júna tak budú prebiehať rokovania s Bruselom o pomocnom balíku číslo tri. Ten by mal byť podľa doterajších informácií zameraný hlavne na podporu investícií. Odhady o jeho výške sa líšia. Hovoria o 10 – 60 miliardách eur.
3. Čo sa stane, keď sa Grécko dohodne s veriteľmi?
V prípade dohody na uvoľnení poslednej časti záchranného úveru z druhého kola pomoci to bude znamenať dočasné odvrátenie bankrotu a odchodu z eurozóny. Trhy sa upokoja a malo by to pomôcť aj ekonomike Grécka. Pod ťarchou obáv totiž z problémovej krajiny odtekajú miliardy eur každý mesiac. A to hlavne z účtov bánk. To vytvára veľký tlak na finančný sektor Grécka, a tým aj ekonomiku. Uľaví sa však celému starému kontinentu a jeho akciovým trhom.
V lete však príde ďalšia „séria telenovely“ a bude tu opäť veľké divadlo pri dohodovaní ďalšieho záchranného balíka. Ak padne dohoda aj v tomto prípade, dá sa očakávať pokračovanie privatizácie štátnych podnikov v Grécku a pár mesiacov pokoja. Počas tohto obdobia budú už tradične Atény reformovať a čerpať nové prostriedky z eurovalu a od Medzinárodného menového fondu.
4. Má Grécko šancu ukončiť nekonečný príbeh zvaný záchranný program?
Napriek tomu, že Grécko je stále považované za „veľkého lenivca“, krajina urobila veľký pokrok v prípade reforiem a škrtov. Za všetko hovorí poriadne skresanie nákladov. Ešte v roku 2010 hospodárilo s primárnym deficitom vo výške tri a pol percenta hrubého domáceho produktu. Vlani už boli v pluse. A to o 0,3 percenta HDP. Ak sa však k výdavkom pridajú aj splátky za dlhy, krajina stále vyrába sekeru. Očakáva sa však, že primárny prebytok, a teda výsledok hospodárenia štátu bez započítania starých dlhov, bude naďalej rásť. Aj tu však panujú spory medzi Bruselom ma Aténami. Kým medzinárodní veritelia tlačia Atény do vytvárania vyšších prebytkov za účelom splácania starých dlhov, premiér Tsipras razí skôr cestu nižších prebytkov a „investovania“ zvyšných peňazí do podpory ekonomiky a boja s humanitárnou krízou v štáte.
5. Čo ak sa nakoniec Grécko nedohodne s Bruselom?
Nikto teraz nevie zodpovedne povedať, čo presne by nasledovalo. Pravdepodobne by však Grécko skrachovalo, čo by ho prinútilo prijať vlastnú menu a odísť od eura. Aj tu však existujú názory, že Grécko by mohlo zbankrotovať a pritom zostať v eurozóne. Ak by krajina prijala vlastnú menu, nasledovala by rozsiahla devalvácia a ďalší prepad ekonomiky. Životná úroveň by prudko klesla, no tým by sa podstatne zvýšila konkurencieschopnosť krajiny. A štát by vo veľkom začal lákať zahraničné investície a otvorili by sa príležitosti na export. To by dalo štátu možnosť nastoliť cestu k rastu.