Grécka vláda hľadá posledné peniaze na dôchodky a mzdy štátnych zamestnancov. Pre agentúru Reuters to potvrdil zdroj z rezortu financií. Európska centrálna banka skúma scenár, keď by Atény po bankrote štátnym zamestnancom namiesto eur platili dlžobnými úpismi. Tým by v krajine v podstate vznikla paralelná mena. Gréckej vláde na čele s premiérom Alexisom Tsiprasom dôjde podľa zdroja z ministerstva hotovosť po 20. apríli, od rôznych štátnych fondov a organizácií si však ešte bude môcť požičať posledné dve miliardy eur. Vláda si už niekoľko mesiacov vypomáha krátkodobými pôžičkami od štátnych inštitúcií a využíva napríklad rezervy aténskeho metra, úradu práce, fondu pre sanáciu bánk, a dokonca aj európskych poľnohospodárskych dotácií pre gréckych farmárov.
Po posledné hotovostné rezervy si Gréci údajne môžu zájsť do niekoľkých penzijných fondov a regionálnej správy. „Je to posledná hotovosť, ktorú grécky štát má,“ povedal predstaviteľ z ministerstva, ktorý si neželal byť menovaný.
Rezort financií správu agentúry Reuters poprel. Bez akýchkoľvek ďalších informácií vyhlásil, že „správy tlačových agentúr o hotovostných rezervách štátu sú nepodložené a my ich kategoricky odmietame“.
Euroskupina sa dohody bude držať
Grécko sa v máji 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a od Európskej únie a Medzinárodného menového fondu dostalo v dvoch kolách sľúbených celkovo 240 miliárd eur. Krajina už od februára tohto roku rokuje s medzinárodnými veriteľmi o uvoľnení posledných 7,2 miliardy eur z druhého záchranného balíčka, vláda však musí najskôr predložiť program reforiem. Zatiaľ však neprišla s ničím, čo by veritelia považovali za prijateľné.
Eurozóna by mohla zmierniť dlhovú záťaž Grécka, pokiaľ Atény uskutočnia reformy, ktoré v rámci záchranných úverov sľúbili veriteľom. Povedal to cez víkend Jeroen Dijsselbloem, šéf takzvanej euroskupiny, ktorá zoskupuje ministrov financií eurozóny. Pripomenul, že eurozóna sa v novembri 2012 zaviazala pomôcť Grécku s dlhom, ak Atény splnia svoju časť dohody. „Svojej časti zmluvy sa budeme držať,“ vyhlásil Dijsselbloem vo washingtonskom Petersonovom inštitúte. Eurozóna podľa šéfa euroskupiny síce nie je ochotná odpustiť Grécku žiadnu z pôžičiek, ktoré mu od roku 2010 poskytla v rámci dvoch záchranných balíkov, môže však uvažovať o predĺžení splatnosti istiny a o znížení úrokov.
Mzdy majú prednosť pred dlhmi
Ak sa Grécko v blízkom čase s veriteľmi nedohodne, už mu zrejme nezostanú peniaze na ďalšiu splátku dlhu v Medzinárodnom menovom fonde. Do 12. mája mu musí uhradiť 950 miliónov eur a pravidelné daňové príjmy na to zrejme vláde stačiť nebudú.
V tomto roku musia Gréci celkovo Medzinárodnému menovému fondu z prvého záchranného balíka z roku 2010 splatiť vyše deväť miliárd eur. Atény pritom minulý týždeň uhradili fondu dlh okolo 450 miliónov eur, no už vtedy niektorí členovia vlády túto splátku vzhľadom na zhoršené finančné možnosti krajiny spochybňovali. Grécki činitelia síce neustále zdôrazňujú, že s vyhlásením platobnej neschopnosti sa rozhodne nepočíta, premiér Tsipras však v nedávnom liste nemeckej kancelárke Angele Merkelovej uviedol, že platby miezd a dôchodkov budú mať vždy prednosť pred splácaním dlhov.
Keby Atény skutočne dali prednosť domácim platbám a neplatili by včas dlh voči Medzinárodnému menovému fondu, musela by Európska centrálna banka zastaviť prísun eur do gréckych finančných domov. V tej chvíli by vláda mohla začať vyplácať svojich zamestnancov namiesto eur obchodovateľnými dlžobnými úpismi, ktoré by sa tak v podstate stali virtuálnou menou v krajine. Podľa Reuters to tvrdí analýza skupiny, ktorá sa v Európskej centrálnej banke zaoberá nepriaznivými scenármi. A podľa týchto expertov by táto možnosť mohla ohroziť budúcnosť Grécka v eurozóne.
Taktiež odhadujú, že vládne úpisy by mohlo namiesto eur dostávať až 30 percent Grékov. Z kurzu, v ktorom by sa tieto papiere zamieňali za eurá, by podľa niektorých ekonómov mohol vzísť zárodok hodnoty staronovej gréckej meny.