Konflikt na Ukrajine spôsobuje vážne škody nielen Rusku a Ukrajine, ale ohrozuje aj krehké zotavovanie európskej ekonomiky. Konštatuje to Viedenský inštitút pre medzinárodné ekonomické štúdie (WIIW) vo svojej aktuálnej analýze o hospodárskych dôsledkoch konfliktu na Ukrajine a sankcií voči Rusku.
V prípade Ukrajiny WIIW odhaduje výšku škôd spôsobených vojnou na 6 % hrubého domáceho produktu (HDP) a upozorňuje, že výkon ukrajinskej ekonomiky sa môže v tomto roku prepadnúť až o 10 %.
Rusko bude stáť konflikt v rokoch 2014 až 2016 zhruba 1 % HDP. Čo sa týka štátov Európskej únie (EÚ), negatívny vplyv konfliktu na ich ekonomiky sa líši v závislosti od angažovanosti na ruskom trhu. Najviac však zasiahne pobaltské republiky, Fínsko a niektorých tzv. nových členov EÚ.
Konflikt na Ukrajine má podľa štúdie potenciál ohroziť krehké zotavovanie európskej ekonomiky. Sankcie, ktoré Západ uvalil na Rusko, nemajú totiž len symbolický charakter. Okrem zákazu cestovania pre viac ako 100 významných predstaviteľov ruských firiem blízkych prezidentovi Vladimirovi Putinovi obmedzil Brusel aj poskytovanie pôžičiek ruským bankám a firmám a zaviedol reštrikcie na vývoz technológií pre energetický priemysel, vojenskú techniku a produkty tzv. duálneho využitia. Rusko na to zareagovalo zákazom dovozu potravín z EÚ a obmedzením cestovania na Západ.
Najhoršie konflikt zasiahol Ukrajinu. V regióne Donbas, ktorý sa podieľa 16 % na HDP krajiny a 25 % na jej exporte, sa škody spôsobené konfliktom momentálne dohadujú na 6 miliárd eur, čo zodpovedá 6 % HDP. Produkcia priemyslu v regióne sa už takmer zastavila, a to najmä pre problémy s dodávkami elektriny a železničnou dopravou. Navyše, zákaz exportu vojenskej techniky a tovarov dvojitého využitia do Ruska ešte prehĺbil prepad ukrajinského exportu.
Domáca spotreba na Ukrajine klesá, a to nielen pod vplyvom konfliktu, ale aj rastúcej inflácie, ktorá je zase dôsledkom úsporných opatrení. Tie sú podmienkou záchranného úveru od Medzinárodného menového fondu (MMF). Ukrajine tak hrozí tento rok prepad ekonomiky až o 10 % a vyhliadky na jej stabilizáciu sú nejasné.
Rusko, ktoré zápasilo so stagnáciou ešte pred konfliktom, tiež čoraz viac pociťuje jeho dôsledky. Západné sankcie zasiahli investície, a tým aj potrebnú modernizáciu a hospodársky rast. Ten bude o jeden percentuálny bod nižší ako prognóza pred konfliktom. Straty Ruska v tomto roku sa odhadujú na 20 miliárd eur, v roku 2015 na vyše 30 miliárd eur a v roku 2016 až na 50 miliárd eur.
Únia ako celok eviduje päť priemyselných odvetví, kde podiel Ruska na exporte presahuje 3 % - výroba textílií, farmaceutík, elektroniky, strojov a dopravných zariadení. V rámci EÚ je kľúčový vývoz áut a ďalších dopravných zariadení, ako aj podiel ruských turistov na príjmoch z cestového ruchu. Niektoré štáty už hlásia úbytok ruských turistov o 20 %.
Pokles vývozu tovarov a služieb do Ruska sa v prípade Cypru odrazí na znížení jeho HDP o 1 %, Litvy o 0,7 %, Estónska o 0,6 % a Rakúska o menej ako 0,1 %. V absolútnych číslach môže hodnota nemeckého exportu do Ruska klesnúť o 3 miliardy eur, talianskeho o 1,3 miliardy eur, francúzskeho a poľského o 800 miliónov eur a rakúskeho o 300 miliónov eur.
Ruský zákaz dovozu potravín z EÚ najviac zasiahne pobaltské štáty, ale tiež Poľsko, Nemecko a Holandsko.
V prípade, ak by sa napätie medzi EÚ a Ruskom ešte zvýšilo a Moskva by zakázala aj dovoz áut z európskeho bloku, obmedzila nákup liekov zo Západu, alebo dokonca zmrazila západné aktíva, boli by straty členov EÚ ešte vyššie.
WIIW pripomína, že z hľadiska importu sa situácia v jednotlivých štátoch EÚ veľmi líši. V prípade Litvy sa napríklad import z Ruska pohybuje okolo hranice 30 %, Bulharska a Fínska 20 % a Grécka 14 %. Prevažnú väčšinu importu tvoria energie.