Bežná domácnosť na Slovensku dnes na svoj chod míňa o vyše tretinu viac ako pred desiatimi rokmi. Priemernú trojčlennú rodinu stojí mesiac "prevádzky" 936 eur. Výška výdavkov sa však v rôznych rodinách výrazne líši. Ak je hlava rodiny nezamestnaná, domácnosť má o vyše 40 % nižší príjem ako priemerná domácnosť. Vyplýva to z prepočtov Sberbank Slovensko, uskutočnených na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR, ktorý vydal výsledky výberového zisťovania príjmov a výdavkov slovenských domácností za rok 2013.
Kým v roku 2004 priemerná domácnosť na Slovensku minula na jedného člena mesačne 235 eur, vlani to bolo takmer o 37 % viac, teda 321 eur. "Jediná oblasť, na ktorú dávali rodiny menej peňazí, je vzdelávanie(-8 %). Naopak, relatívne najviac stúpli výdavky na reštaurácie (+81 %), či telekomunikácie (+72 %)," skonštatoval hlavný stratég Sberbank Slovensko Martin Barto.
Sberbank sa vo svojej analýze bližšie pozrela aj na jednotlivé typy domácností v roku 2013. Priemerná domácnosť s troma členmi mohla mesačne rátať s čistými príjmami vo výške 1080 eur a výdavkami 936 eur. Podľa čistých príjmov na jedného člena domácnosti boli na tom vlani najlepšie domácnosti dôchodcov. "Tie mali k dispozícii na osobu takmer 414 eur mesačne, čo je bezmála dvojnásobok sumy, ktoré mali domácnosti nezamestnaných, teda 211 eur na osobu mesačne. Navyše, príjem domácností penzistov je istý, nezávisí natoľko od ekonomickej situácie ako u domácností ekonomicky aktívnych ľudí," doplnil Barto. Najviac celkových zdrojov na všetkých členov domácnosti mali k dispozícii rodiny pracujúcich, a to 1269 eur mesačne.
Od príjmov sa odvíjajú aj výdavky domácností. Ukázalo sa, že v mnohých ohľadoch boli na tom najlepšie domácnosti dôchodcov a najhoršie domácnosti nezamestnaných. "Domácnosti penzistov míňali na potraviny skoro 1,4-krát viac než domácnosti zamestnaných a skoro 1,8-krát viac než domácnosti nezamestnaných, ak berieme výdavky na člena domácnosti," spresnil Barto s tým, že tieto rozdiely sa prejavujú aj v nákupe mäsa, ovocia, zeleniny, cukru, džemoch, medu, čokolády a cukroviniek. "Domácnosti dôchodcov míňali viac než domácnosti nezamestnaných aj na alkoholické nápoje. Podobne, domácnosti penzistov majú o 50 % vyššie výdavky na oblečenie a obuv, než domácnosti nezamestnaných," skonštatoval Barto.
Slovenskí dôchodcovia však mali najvyššie výdavky na člena domácnosti na bývanie. "Čo sa týka výdavkov na rekreáciu a kultúru, výdavky domácnosti zamestnaných a penzistov sú porovnateľné a viac než dvojnásobné ako v domácnostiach nezamestnaných. Na druhej strane sa penzisti len málo stravujú v reštauráciách a podobných zariadeniach, a to aj oproti nezamestnaným," uviedol hlavný stratég Sberbank Slovensko.
Pri porovnaní výdavkov viacdetných domácností s bezdetnými rodinami bolo badať ešte väčšie rozdiely pri nákupoch ovocia, zeleniny a mäsa, rozdiely však neboli až také výrazné pri nákupoch cukru, sladkostí, alebo alkoholu. "Podobný obraz poskytuje aj porovnanie výdavkov štvrtiny najbohatších a najchudobnejších domácností. Najväčšie rozdiely sú pri položkách ako mäso, ovocie, zelenina, rekreácia, či dovolenky," uviedol Barto.
Zároveň dopĺňa, že oproti tomu chudobné i bohaté domácnosti sa veľmi nelíšili pri výdavkoch na alkohol a tabak. "Ukázalo sa, že chudobnejšie domácnosti radšej ušetria na jedle, zábave, či rekreácii, no alkohol a najmä tabak si neodpustia," dodal Barto.