Vzrastom malý Číňan Jack Ma sa dokázal prepracovať medzi najbohatších ľudí sveta. Z bytu vo východočínskom Chang-čou dostal Ma firmu až do prvej ligy newyorskej Wall Street.
Predvlani v septembri rozdával večne rozosmiaty Jack Ma ešte viac úsmevov ako obvykle. A sledoval ho pri tom celý svet. Na newyorskú burzu totiž uvádzal svoju firmu Alibaba pri udalosti, ktorá sa vzápätí ukázala ako najväčší burzový vstup v histórii.
Alibaba pri ňom podľa agentúry Reuters upísala akcie za 25 miliárd dolárov. Odvtedy síce hodnota spoločnosti spadla približne o 28 percent, napriek tomu to stačí na to, aby bol Jack Ma označený ako 22. najbohatší človek na svete. Forbes mu na tejto pozícii pripisuje imanie vo výške 21,5 miliardy dolárov, Bloomberg mu dokonca ešte päť miliárd pridáva.
Príbehy internetových miliardárov sa už stali mainstreamom. Ten Maov je v mnohom podobný, ale zároveň aj výrazne iný. Na rozdiel od Marka Zuckerberga, Jeffa Bezosa alebo zakladateľov Googlu nerozbiehal internetový biznis na západnom pobreží USA, ale vo svojej domovskej Číne, teda krajine preslávenej cenzúrou internetu.
Učiť za 12 dolárov mesačne ho nebavilo
Budúci šéf Alibaby sa narodil pred 51 rokmi vo východočínskom Chang-čou ako Ma Jün. Ako uvádza biografická kniha z pera dlhoročného spolupracovníka Jacka Mu Portera Erismana, v detstve si budúci miliardár užil svoje. Hlavne kvôli svojej malej výške – aj v dospelosti meria len niečo viac ako 150 centimetrov – sa stával často terčom šikanovania.
Na rozdiel od typického miliardára zo Silicon Valley z vysokej školy neutiekol ani nebol vyhodený, ale dorobil ju. Podarilo sa mu to však až po tom, čo dvakrát neuspel na prijímačkách.
V kariére učiteľa angličtiny sa však úplne nenašiel. Veľmi ho to nebavilo a prácu s platom 12 dolárov mesačne chcel opustiť za každú cenu. Uchádzal sa tak aj o miesto v KFC, ktoré v meste otváralo novú prevádzku. Ale dopadol ešte potupnejšie než na niekdajších prijímačkách. „Dvadsaťštyri ľudí sa uchádzalo o prácu. Dvadsaťtri z nich vzali. Iba ja som zostal,“ zveril sa v rozhovore pre Bloomberg.
Nakoniec sa Jackovi podarilo otvoriť si v roku 1994 vlastnú prekladateľskú firmu. Vďaka nej sa dostal aj na služobnú cestu do USA, kde mu priatelia prvýkrát ukázali internet. Pomalý a nerozšírený, ale internet. Pre Jacka bol pritom novinkou aj samotný počítač. Hneď si však všimol, že na internete niečo chýba. Keď zadal heslo Čína, odpoveďou mu bolo „nebol nájdený žiadny odkaz“.
Inšpirovalo ho to k vytvoreniu prvej čínskej internetovej spoločnosti. Nie, ešte to nebola Alibaba, ale adresár pre firmy zvaný China Pages. Ten však skončil tak, že sa o neho začal zaujímať štátny telekomunikačný podnik, čiastočne ho pohltil a Ma z neho odišiel.
Potom pracoval pre čínske ministerstvo zahraničného obchodu, kde mu napadlo, že by internet mohol pomôcť čínskym obchodníkom. Odišiel teda z Pekingu, prilákal pár svojich kolegov a u seba v byte v Chang-čou s nimi v roku 1999 založil Alibabu.
Na internete nebolo ani percento Číňanov
Ako opisuje Erisman vo svojej knihe, bolo to v čase, keď v Číne mali prístup k internetu asi len dva milióny ľudí, teda ani nie percento populácie. Navyše, málokoho by asi napadlo cez internet niečo kupovať. Na to bola kúpna sila Číňanov veľmi nízka a kreditné karty boli exotickým výstrelkom. Navyše je potrebné vziať do úvahy, že americké internetové spoločnosti ako Yahoo, Amazon alebo eBay, mali v tom čase už niekoľkoročný náskok a ten mohli ďalej stupňovať na oveľa rozvinutejšom trhu.
Alibaba však stavila na čínsku komparatívnu výhodu. Na veľkoobchod, ktorý ťažil z neprebernej produkcie čínskych výrobcov zásobujúcich vtedy lacným tovarom zvyšok sveta. Chrbticou spoločnosti bolo čínske (Alibaba China) a globálne (Alibaba.com) veľkoobchodné trhovisko.
To bol model, ktorý bol atraktívny aj pre niektorých investorov. Dohromady 25 miliónov dolárov na rozvoj už vtedy Alibaba získala od americkej banky Goldman Sachs a od japonskej SoftBank. Už to urobilo z niekoľkých spoluzakladateľov vlastniacich akciové opcie dolárových milionárov.
Potom však prišla studená sprcha, keď sa z USA do Číny, kde internet sotva začal, prelialo tzv. spľasnutie internetovej bubliny. Alibaba musela napríklad úplne zatvoriť svoju kalifornskú pobočku, členovia vedenia si znížili platy na polovicu a kvôli pošramotenej povesti internetu ako takého sa v mnohom začínalo skoro od začiatku.
SARS a karanténa Alibabu nakopli
V roku 2003 už firma opäť začínala šliapať. A tak si firma veľa sľubovala od účasti na kantonskom importnom a exportnom veľtrhu. Ten však nakoniec skončil celkom fiaskom. Čínou a najmä Kantonou sa v tom čase totiž začal šíriť vírus známy ako SARS – teda nákaza, ktorá stála vo výsledku život viac ako sedem stoviek ľudí a vyvolala celosvetovú paniku.
Kvôli tomu bola nakoniec aj mizivá účasť na samotnom veľtrhu. Ešte horšie správy však prišli po návrate. Lekári obchodnej zástupkyni Alibaby Kitty Songovej diagnostikovali SARS. Kvôli tomu musela ísť pod zámok veľká časť zamestnancov Alibaby. Približne na týždeň im čínski úradníci dali na dvere bytov zámky, ktoré im bránili vo fyzickom kontakte s okolitým svetom.
Hrozba SARS však prešla a aj Songová sa uzdravila. A Alibaba vyšla z celej situácie posilnená, aj keď sa musela nútene vrátiť do obdobia, keď pracovala v bytoch po Chang-čou. „Tvárou v tvár pohrome sa nám podarilo udržať webové stránky perfektne v chode. Presnejšie povedané, obchody prudko stúpli, pretože epidémia urýchlila nástup internetového obchodovania v Číne. Poskytli sme priestor, kde sa mohli spojiť kupujúci a predávajúci, bez toho, aby sa museli osobne stretávať,“ opísal to Erisman vo svojej knihe.
Vojna s eBay a miliardová investícia
Keď si Alibaba začínala byť istá vo svojich veľkoobchodných (B2B, čiže business to business) aktivitách, začala sa pozerať aj po retaili, teda predaji koncovým zákazníkom. V roku 2003 globálne vládol eBay, firma využívaná v USA hlavne na aukcie starožitností či zberateľských predmetov. Jack Ma mal však na čínskom trhu iné úmysly – prepojiť takto čínskych veľkoobchodníkov s koncovými používateľmi.
Alibaba tak spočiatku tajne spustila web Taobao.com a následne po jeho zverejnení vyhlásil eBay vojnu na čínskom trhu. Ma, ktorý rád využíva prirovnanie, to podľa Erismana vtedy opísal takto: „eBay je možno žralok v oceáne, ale ja som krokodíl v rieke Jang-c'-tiang. Keď budeme bojovať v oceáne, prehráme, ale keď budeme bojovať v rieke, víťazstvo je naše.“
A Alibabe, presnejšie povedané Taobao, sa nakoniec naozaj v Číne podarilo vo všetkých parametroch eBay poraziť. Pomohlo tomu, samozrejme, aj to, že do Alibaby vstúpil vtedajší americký internetový gigant Yahoo! V rámci investície za závratnú miliardu dolárov kúpil podiel v celej skupine a zároveň jej zveril prevádzku Yahoo! China. Ak skoršie investície urobili zo spoluzakladateľov milionárov, teraz išlo všetko ešte o level alebo dva vyššie. Celá operácia nakoniec vyústila do stiahnutia spoločnosti eBay z Číny.
Čínsky establišment má rád príbehy o „čínskom sne“
Otázkou je, akú v tomto a ďalších súbojoch s globálnymi firmami hralo úlohu, že Alibaba je čínska firma. Alebo akú úlohu v prenikaní na čínsky internetový trh hrá čínska cenzúra internetu. Biografiu o Jackovi Maovi v tomto prípade treba brať s rezervou. Napísal ju síce Američan, ktorý by mohol mať nad situáciou nadhľad, na druhej strane bol Porter Erisman roky PR manažérom Alibaby. Teda človekom, ktorý je platený za to, aby sa o firme hovorilo čo možno najlepšie.
V ňom opísanej histórii teda internetové obchodovanie tvorí tú menej regulovanú a cenzurovanú sféru čínskeho internetu. Aj keď priznáva, že Alibaba musela svoje kroky konzultovať s komunistickými pohlavármi, úspech prisudzuje najmä tomu, že Ma na rozdiel od globálnej (hlavne americkej) konkurencie lepšie poznal a chápal čínsky trh. A preto uspel.
Napríklad komentátor Bloombergu William Pesek v niekoľkých textoch upozorňuje aj na to, že vládnuca čínska strana má Alibabu v obľube. Čo je rozhodne plus. V približne rok starom článku Pesek vysvetľuje, že Alibaba je chovaná komunistickou stranou a prezidentom Si Ťin-pchingom. Tí totiž majú radi príbehy o „čínskom sne“, a preto Alibaba zatiaľ nenarazila na problémy.
Pesek pritom napríklad pripomína, že firmy ako Microsoft alebo výrobca čipov Qualcomm boli súdené za monopolné praktiky, zatiaľ čo Ma a Alibaba obsadzovali trh a nikto proti tomu nemal námietky. „Jeden chybný krok smerom ku komunistickej strane a Alibaba môže čoskoro čeliť vlastnému antimonopolnému riadeniu,“ upozorňuje vo svojom komentári Pesek.
Budúcnosť chystá aj súboj dronov
Či tak alebo tak, Alibabe sa následne podarilo dospieť až k spomínanému rekordnému IPO. Aj napriek mnohonásobnej (väčšinou oprávnenej) kritike za ponúkanie falšovaného tovaru, škandálu obchodných zástupcov aj ďalšej globálnej kríze po roku 2008.
Teraz to vyzerá, že jednou z hlavných výziev pre Alibabu a Jacka Ma, ktorý už prepustil svoju pozíciu generálneho riaditeľa celej skupiny Danielovi Čangovi a sám zostal v čele dozornej rady, bude stagnácia rastu čínskej ekonomiky a čínskeho priemyslu.
Tou ďalšou môže byť konkurencia. Či už tá čínska, v podobe e-shopu JD.com, tak aj globálna, kde na pozícii konkurenta číslo jeden nahradil eBay Amazon. S ním sa pravdepodobne Alibaba v nadchádzajúcich mesiacoch a rokoch stretne napríklad na poli logistiky zabezpečovanej dronmi, čo dnešné veľké e-shopy považujú za veľkú tému.
Ďalším miestom bojov budú pravdepodobne finančné služby, ktorých sa Alibaba dotýka prostredníctvom svojej služby Alipay alebo ďalšie pokusy v bankovníctve či P2P požičiavanie. Okrem toho pôsobí firma Jacka Ma aj v mediálnom či vo filmovom biznise.