Michalovce čelia miliónovej žalobe. Východoslovenské mesto k súdu posiela spoločnosť Medipark Košice. Spor firmy a mesta súvisí s výstavbou a prevádzkou poschodového parkovacieho domu, ktorý mala firma postaviť na mestskom parkovisku medzi Daňovým a Okresným úradom v Michalovciach. Medipark však mesto viní z marenia jej investície vo výške šesť miliónov eur, a to napríklad tým, že v januári 2014 zrušilo výber parkovného na svojich parkoviskách v centre. „Výstavba plateného parkovacieho domu by v takomto trhovom prostredí bola čistou stratou, čím mesto prakticky zmarilo účel celej zmluvy. V dôsledku tohto prístupu bola naša spoločnosť nútená od zmluvy odstúpiť a obrátila sa so žalobou o náhradu škody na rozhodcovský súd, určený zmluvou s mestom,“ hovorí pre HN konateľ spoločnosti Medipark Košice Igor Kálig. Firma zmenou parkovacieho systému v meste stratila projektové financovanie a zmenila aj majiteľa, jej novým vlastníkom sa stala spoločnosť Transam Solutions z Panamy.
Pred súdom
Medipark a radnica spečatili vzájomný zmluvný vzťah ešte v marci 2012 po tom, čo firma zvíťazila v obchodnej verejnej súťaži vypísanej samosprávou. Neskôr však po viacerých nezhodách a rokovaniach parkovacej firme došla trpezlivosť a zmluvu vypovedala. „Dňa 9. septembra 2014 bolo mestu Michalovce zo strany obchodnej spoločnosti Medipark Košice doručené odstúpenie od zmluvy. Mesto ako zmluvná strana uvedeného obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou je v súčasnosti účastníkom rozhodcovského konania, ktoré iniciovala obchodná spoločnosť,“ potvrdzuje pre HN hovorkyňa mesta Michalovce Iveta Palečková. Kauza tak skončila na Bratislavskom rozhodcovskom súde zriadenom pri spoločnosti Capitol Legal Arbitration, kde leží na stole približne dva roky. „V tomto konaní požadujeme náhradu skutočných škôd, ako aj ušlého zisku, a to z dôvodu porušenia zmluvných aj zákonných povinností mesta,“ spresňuje Kálig. Rozhodcovský súd pritom nechal vypracovať v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znalecký posudok. Ten výšku vzniknutej škody vyčíslil na sumu presahujúcu sedem miliónov eur. Okrem tohto sporu pritom ešte paralelne v tomto prípade prebiehajú dve súdne konania na Okresnom súde Bratislava I.
Mesto sumu tají
Sumu, o ktorú môžu Michalovčania prísť, mesto pred verejnosťou tají. „S ohľadom na prebiehajúce rozhodcovské konanie mesto Michalovce nebude zverejňovať ďalšie informácie, aby neohrozilo procesný postup v danej veci a výsledok tohto konania,“ dodáva Palečková. Spoločnosť Medipark Košice pritom v kauze považuje za kľúčovú skutočnosť, že ak by sa zmluva riadne plnila a mesto by sa zdržalo deformácie lokálneho parkovacieho trhu zneužitím svojho dominantného postavenia, mohli Michalovčania v centre mesta v súčasnosti používať krytý parkovací dom s najmodernejším vybavením a novou občianskou vybavenosťou. „Zdôrazňujeme, že pred odstúpením od zmluvy sme spravili všetky možné kroky smerujúce k mimosúdnemu urovnaniu situácie, aby sme mohli projekt riadne realizovať. Avšak v dôsledku prístupu mesta sme nemali inú možnosť, ako sa svojich práv domôcť,“ uzatvára Kálig.
Dobré mravy
Vo finančnom vyjadrení pritom ide o najdrahší súdny spor v histórii Michaloviec. A to nielen čo sa týka žalovanej sumy. Mesto si totiž na zastupovanie vybralo bratislavskú advokátsku kanceláriu patriacu prominentnému právnikovi z východu Slovenska. Radomírovi Bžánovi vyplatí michalovská radnica za jeho právne služby paušálnu odmenu vo výške 175 000 eur bez DPH. Vyplýva to zo zmluvy zverejnenej radnicou na internete vlani v decembri. Pritom Bžán už za predchádzajúce právne úkony v tomto spore zinkasoval viac ako 9-tisíc eur. Jozef Beňo z advokátskej kancelárie Beňo & Partners hovorí, že odmeny advokátov upravuje Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa takzvanej advokátskej tarify si môže klient s advokátom dohodnúť spôsob a výšku zmluvnej odmeny. „Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Tá sa môže určiť ako hodinová, paušálna alebo podielová odmena. Paušálna odmena sa najčastejšie môže dohodnúť za úplné vybavenie veci ako jedna pevná suma bez ohľadu na rozsah prác,“ vraví Jozef Beňo s tým, že maximálna výška dohodnutej podielovej odmeny nesmie presiahnuť 20 percent z hodnoty veci, ktorá je predmetom konania pred rozhodcovským súdom.