Jedným z tých, kto vyhľadáva investičné príležitosti v Česku i na Slovensku, je Andrej Kiska mladší, syn slovenského prezidenta a partner fondu rizikového kapitálu Credo Ventures. Novú príležitosť pre české startupy vníma ako ich ďalšiu výhodu v porovnaní so Slovenskom, kde podobné firmy majú menej možností a naša scéna je chudobnejšia.
Kiska si to vysvetľuje teóriou snehovej gule. "Kotúľa sa z kopca a nabaľuje na seba ďalší a ďalší sneh. A rovnako tak rastúce startupy generujú ďalšie inovatívne firmy," hovorí mladý Slovák. Podľa Kisku za sebou majú Česi viac úspechov, ktoré plodia ďalší úspech.
V Česku vyrástli firmy ako AVG, Avast, sú tu napríklad analytický Socialbakers, Cognitive Security alebo projekty Romana Staňka GoodData, Systinet či NetBeans. Slovenských firiem, ktoré dosiahli podobný svetový význam, je podľa Kisku mladšieho zhruba tretina. Práve z podhubia týchto firiem potom vznikajú nové. Ľudia, ktorí v nich ako zamestnanci získavali skúsenosti pri ich rozjazde, si často zakladajú svoje vlastné startupy.
Kiskove skúsenosti s kvalitou obchodných plánov takých spoločností však ukazujú, že české startupy sú popredu. "Na jednu investíciu musíme v Česku vidieť asi 120 biznisplánov, na Slovensku je to 250," vysvetľuje úskalia pri hľadaní atraktívnych firiem.
Lenže to zároveň dáva určitú nádej. Ak u hotových firiem je pomer tých atraktívnych 3:1, pri nových biznisplánoch je to už skoro 2:1. Čo naznačuje, že slovenská scéna sa rozbieha.
Peniaze z EÚ
Pomôcť by k tomu mali aj peniaze z európskych dotačných programov. Pred rokom a pol sa rozbehli fondy investujúce zo spoločných európskych zdrojov pre malé a stredné podniky (JEREMIE fondy EÚ). Tri z nich majú k dispozícii 30 miliónov eur, väčšina peňazí ide do startupov v tej najskoršej fáze a fungujú na princípe plošnej podpory alebo "spray and pray - Pokrop a modli sa". Cieľ je jasný - štatisticky to jednoducho musí vyjsť.
"Je fér priznať, že za posledný rok sa na Slovensku vďaka fondom urobilo okolo dvadsiatky investícií. A my môžeme debatovať, či je to dobre, alebo zle," dodáva Kiska. Hoci sa pohľad komunity na štátnu pomoc líši, na druhý pokus chystá štátny startupový fond aj naše ministerstvo priemyslu.
Česko má v prípade startupovej scény tú výhodu, že predovšetkým Praha, ale aj Brno fungujú ako prirodzený agregátor talentov, a to nielen z domáceho prostredia, ale aj z toho slovenského. Veľa Slovákov totiž študuje v Česku a mnohí z nich rozbiehajú svoje projekty napríklad ešte pri štúdiu práve tu. Veľká časť z týchto firiem sa až potom v rámci expanzie vydá aj na Slovensko, teda svojím spôsobom na domáci trh.
Nádej nielen z Bratislavy
Praha je pritom podľa Andreja Kisku mladšieho pre slovenských startupistov lákavejšia než napríklad Viedeň alebo Budapešť. "Je jednoduchšie ísť si pre peniaze k českému investorovi než k rakúskemu či maďarskému. Máme k sebe bližšie," hovorí Kiska. Pre Slovákov je pritom samozrejmejšie než pre Čechov, že vyrazia za svojou šancou do zahraničia.
Zaujímavou nádejou slovenskej scény mladých inovatívnych podnikov je na druhej strane aj to, že vznikajú aj v menších mestách. Okrem Bratislavy pochádzajú nádejné startupy napríklad z Popradu, Košíc, Žiliny alebo Humenného.