Odvádzajú rovnakú prácu často pre toho istého zamestnávateľa ako ich kolegovia v zahraničí a v cudzine žijú dlhé roky. Napriek tomu od svojej materskej firmy dostávajú nižší plat ako domáci zamestnanci. Európska komisia chce zrovnoprávniť pracovníkov, ktorých firma pošle pracovať do inej krajiny.
Reč je o takmer dvoch miliónoch Európanov, ktorých každý rok ich firma vyšle na prácu do zahraničia. Oficiálne sa im zmení len miesto výkonu práce - pracovná doba, benefity aj odvody do sociálneho systému naďalej platí ako doma.
Najmä Rakúšania, ale aj Nemci, Francúzi alebo Holanďania, sa v Bruseli sťažujú, že vysielanie zamestnancov je len prijateľnejšie slovo pre platový dumping. Podľa pravidiel EÚ stačí, keď domáca firma platí svojim ľuďom, ktorých pošle do cudziny, minimálnu mzdu hostiteľskej krajiny.
Vyslanie je tak stále obľúbenejšou metódou, ako ušetriť na zamestnancoch. Za posledných päť rokov sa počet vyslaných pracovníkov v rámci celej EÚ zvýšil o 45 percent. Tiež Čechov, ktorým ich firma určila miesto výkonu práce v zahraničí, za posledných päť rokov pribudlo takmer desať tisíc.
"Brusel by namiesto podpory dumpingu mal konečne zabezpečiť uplatňovanie pravidla rovnakej mzdy za rovnakú prácu v rovnakom mieste," upozornil tajomník rakúskeho odborového zväzu ÖGB Bernhard Achitz.
Rovnaký plat, rovnaké prémie
Európska komisia preto pripravila novú smernicu, ktorá by vyslaných pracovníkov do zahraničia zrovnoprávnila s tými domácimi. Po dvoch rokoch v krajine nebude stačiť len minimálna mzda, firmy budú musieť svojim zamestnancom v cudzine dávať plat zvyčajné v danej brandži. A nielen to - zrovnoprávnenie chce Brusel aj vo všetkých príplatkoch. V Rakúsku je napríklad zákonom daná vianočná prémia, stavební robotníci zase dostávajú v Belgicku príplatky za zlé počasie.
Nielen Česi, ale aj Slováci alebo Poliaci, ktorí patria medzi jednotky vo vysielaní svojich zamestnancov na Západ, by si tak polepšili až o viac ako dvojnásobok. Rakúsky stavebný majster berie v priemere 2500 eur mesačne, o tisícku viac, ako je minimálna mzda. Ešte väčšie rozdiely panujú v Nemecku. Plat stavbyvedúceho je dvaapolkrát vyšší, než je celoštátne stanovené minimum.
Plán Bruselu však naráža na odpor, nielen z Poľska, ale aj Česka. "Vyslaným zamestnancom to neprinesie lepšie platové podmienky, ale naopak ich prepustenie," argumentuje česká europoslankyňa Martina Dlabajová.
Proti smernici, ktorá by reálne skokovo zvýšila platy Čechov a Slovákov vyslaných na prácu do cudziny sa stavajú aj zamestnávatelia. "Naruší to vnútorný trh, obmedzí poskytovanie služieb cez hranice a podkope zdravú hospodársku súťaž," vypočítala Vladimíra Drbalová, expertka na EÚ zo Zväzu priemyslu a dopravy.
Dumping? Nie, konkurencia
Ku kritikom smernice patrí tiež český štátny tajomník pre EÚ Tomáš Prouza. "Rozdiely v platoch budú vždy existovať, pretože členské krajiny sa líšia vo svojej produktivite a životných nákladoch. Platové rozdiely však nie je možné považovať za nekalú súťaž alebo sociálny dumping," myslí si Prouza.
Odpor proti chystanej smernici však neprebieha len po línii medzi západom a východom EÚ. K Česku sa proti snahám Bruselu o prikázaní vyšších platov pridalo aj Írsko alebo Portugalsko.
Íri sú "za lepším" vyslaní do Veľkej Británie, portugalské firmy si zase obľúbili Francúzsko. Aj západ Európy sa tak delí na ten chudobnejší a bohatší.
Nakoniec aj relatívne bohatý západ, kde v rámci vyslania pracuje najviac Európanov, používa praktiky, kedy sa za rovnakú prácu pre rovnakú firmu nevypláca rovnaká mzda. Len nemecké firmy v Česku zamestnávajú štvrť milióna ľudí. Avšak za český platy.