Minimálnu mzdu ako nástroj spravodlivejšieho prerozdeľovania berie na milosť čím ďalej viac rozvinutých ekonomík. Od apríla ju zvyšuje Británia, plánuje to aj americký štát Kalifornia, píše iDNES.cz.
Veľká Británia tento piatok odštartuje program zvyšovania minimálnych miezd. Ľudia poberajúci najnižší plat si tak ročne prilepšia o 910 libier. Ich mzda tento rok porastie štyrikrát rýchlejšie ako priemerné zárobky. Práve Británia je populárnou destináciou Slovákov. Žijú ich tu desaťtisíce a len za minulý rok odtiaľ domov poslali takmer 350 miliónov eur.
Svet tento experiment sleduje. Vlády mnohých rozvinutých krajín smerujú svoju pozornosť k minimálnej mzde v snahe bojovať so sociálnou nerovnosťou. Stagnácia platov v posledných rokoch býva pripisovaná zvyšujúcej sa globálnej konkurencii, ústupu od kolektívneho vyjednávania o platoch, spomaleniu rastu produktivity a nahradeniu ľudí technológiami v niektorých profesiách.
Vlani prvýkrát zaviedlo prvýkrát v histórii krajiny minimálnu mzdu Nemecko, k rastu minimálnej mzdy každý rok o tri percentá vyzýva japonský premiér Šinzó Abe. Zdvihnúť minimálne hodinové zárobky až na 15 dolárov za hodinu a 31 200 dolárov za rok sa v roku 2022 chystá aj americký štát Kalifornia. Minimálnu mzdu používajú ako nástroj spravodlivejšieho prerozdeľovania aj niektoré rozvíjajúce sa krajiny ako napríklad Malajzia.
Revolúcia v sociálnom systéme? Garantovaný príjem testuje čoraz viac krajín. "Minimálna mzda nebola nikdy tak populárna ako dnes. Otázka je, ako vysoko ju môžeme tlačiť," povedal denníku Financial Times Richard Dickens, profesor ekonómie na univerzite Sussex.
Odpoveď na jeho otázku bude aktuálne hľadať Británia. Od apríla sa tam minimálna mzda zvýši na 7,2 libry za hodinu a v roku 2020 by mala dosiahnuť 9 libier. Podľa tamojšieho ministra pre obchod, inovácie a kvalifikáciu Nicka Bolesa to bude jeden z najväčších nárastov minimálnej mzdy, ktorý kedy západné vlády urobili.
Riziko pre regióny s nízkymi platmi
V Kalifornii by zvyšovanie minimálnej mzdy mohlo zabezpečiť lepší život miliónom pracujúcich. Ale na druhej strane aj zvýšiť nezamestnanosť v skupine tých, ktorým má opatrenie pomôcť, a to najmä v mestách, kde sú mzdy relatívne nízke. Niekde by tak dopad mohol byť aj negatívny.
"Rovnako tak ako prínos tejto politiky je väčší, pretože sa bude týkať viac pracovných síl, než predchádzajúce zvyšovanie minimálnej mzdy, aj riziká sú v tomto prípade väčšie," citujú New York Times Bena Zipperera, experta na minimálnu mzdu z washingtonského centra pre vyrovnaný rast . "Nie je vôbec isté, ako to dopadne," dodal.
Napríklad pracovný trh v mestách San Francisco a San Jose, kde sú platy vysoké vďaka technologickému boomu, zvýšenie minimálnej mzdy sotva zaznamená. Kým pre Los Angeles a San Diego, kde sú platy nižšie, budú negatívne dôsledky opatrení výraznejšie a možno sa vyrovnajú tým pozitívnym.
Ešte horšie môžu dopadnúť mestá vo vnútrozemí ako Bakersfield alebo Fresno. Nárast minimálneho zárobku zo súčasných 10 na 15 dolárov za hodinu v nasledujúcich šiestich rokoch môže posunúť najmenej platených bližšie k prostriedku mzdového pásma, a teda zasiahnuť omnoho viac pracujúcich aj zamestnávateľov ako v mestách s vyššími mzdami.
"Je to veľký experiment," povedal denníku New York Times profesor ekonómie na Univerzite Massachusetts Arindrajit Dube. "V regiónoch ako Fresno bude priamo alebo nepriamo zasiahnutá väčšina pracujúcich," myslí si.
Kalifornský guvernér Jerry Brown si ale myslí, že stojí za to tento risk podstúpiť. "Je to vec ekonomickej spravodlivosti. A dáva to zmysel," povedal.