Veľké čínske firmy vybudujú na Slovensku výskumné centrá

Minulý rok naše vzťahy s Čínou označil terajší podpredseda vlády pre investície Peter Pellegrini po jej návšteve za štandardné. Aké sú momentálne?
Vzťahy sa v posledných rokoch rozvíjajú, najmä čo sa týka kvality.

Ako to myslíte?
Čínske firmy mali v minulosti záujem podnikať v Európe jednoduchou formou. Výrobca vo väčšine prípadov a na základe obchodných kontraktov dodal tovar do Európy a všetky ostatné riziká znášal kupujúci, ktorý bol navyše zodpovedný za distribúciu tovaru, prípadne poskytovanie servisných služieb a riešenie reklamácií.

Dnes je to inak?
Áno, čínski partneri pochopili, že podnikanie v Európe vyžaduje nové prístupy a riešenia. Musia klásť väčší dôraz na nové formy spolupráce, s čím úzko súvisí fakt, že budujú vlastné logistické a servisné centrá. Niektoré čínske firmy dokonca uvažujú, že v strednej a vo východnej Európe etablujú aj vlastné výskumné a vývojové centrá. To by mohlo byť v budúcnosti štandardom. Samozrejme, hovoríme predovšetkým o veľkých čínskych firmách.

Napríklad Huawei?
Spoločnosť Huawei, ktorá je aj členom našej komory, rozvíja veľmi úspešnú spoluprácu so Žilinskou univerzitou v oblasti dopravy a telekomunikácií. Ďalej je tu spoločnosť ZTE, ktorá podpísala memorandum o vytvorení vedeckého centra v Bratislave v spolupráci s Univerzitou Komenského a so Slovenskou technickou univerzitou. Momentálne rokujeme aj o ďalších projektoch z Číny aj s Technickou univerzitou v Košiciach. Chceme sa orientovať na oblasti, ktoré zabezpečia dlhodobé pôsobenie čínskych firiem nielen na Slovensku, ale aj v Európe.

A čo ostatné krajiny V4? Spolupracujú s Čínou na lepšej úrovni?
V rámci krajín V4 sme pozadu. Súvisí to najmä s veľkosťou nášho trhu a podnikateľským prostredím. Veľké firmy, ktoré na našom trhu pôsobia, sú v rukách zahraničných investorov a tí majú vlastné predstavy o spolupráci s čínskymi firmami. Slovenské malé a stredné firmy majú obmedzený potenciál, aby sa presadili na čínskom trhu, prípadne aby prilákali čínskych investorov.

Čínske investície rezonujú najmä v súvislosti so susedmi z Čiech.
Áno, Česká republika zaznamenala v posledných rokoch obrovský progres. Mnohé čínske firmy pôsobia aj v Poľsku,
kde sa etablovali aj najväčšie čínske banky, ktoré, samozrejme, za nimi prichádzajú. Veľmi dobre funguje aj maďarsko-čínska spolupráca. Maďarsko bolo spomedzi krajín V4 priekopníkom obchodno-ekonomickej spolupráce smerom na východ.

Takže sme na chvoste?
Tak by som to nepovedal. Sme síce pozadu, ale potenciál na zlepšenie situácie tu je. V našej komore sme sa zamerali na oblasti vedy,
výskumu a transfer inovácií. A to aj preto, že Slovensku táto oblasť pripadla v rámci formátu Čína plus 16, ktorý združuje krajiny
strednej a východnej Európy s Čínou.

Máte informácie o konkrétnych projektoch, ktoré by mohli na Slovensku vzniknúť?
Ďalším krokom po etablovaní výskumných a vývojových centier by mohlo byť práve vybudovanie spoločných podnikov s tým, že výrobky
by našli uplatnenie nielen v rámci strednej a východnej Európy, ale v celej EÚ. Aj čínska strana si čoraz viac uvedomuje, že európsky trh je špecifický a vyžaduje iné riešenia, než aké ponúkajú čínski výrobcovia. Úlohou vedeckých parkov je aj to, aby včas zachytili tieto trendy, zaregistrovali a správne vyhodnotili potreby európskeho trhu.

Je stredná, respektíve východná Európa atraktívnejšia než západná?
Dnes určite áno.

Čo je dôvodom? Len lacnejšia pracovná sila?
Jedným z dôvodov je skutočnosť, že západné trhy sú v podstate saturované a presadenie sa čínskych firiem je dnes oveľa ťažšie, ako to bolo pred 5 – 10 rokmi. Oveľa perspektívnejšie sú krajiny strednej a východnej Európy. Tento trend je oficiálne podporovaný aj čínskou vládou.