Škandál, ktorý rozhýbal celý svet. Takto vyzerá zákulisie kauzy

Viac ako 11,5 milióna dokumentov panamskej firmy Mossack Fonseca vyvoláva samé otázniky. Spoločnosť tvrdí, že dáta ukradol niekto zvonku a zvnútra firmy. My sme pre vás zostavili dvadsať otázok k tejto kauze. Snažili sme sa zistiť odpovede na to, kedy daňové raje vznikli, prečo sa nezakážu či o koľko peňazí v afére skutočne ide.

Čo je daňový raj?
Je to krajina alebo jurisdikcia, ktorá má preferenčný daňový režim. Buď láka nízkou sadzbou dane, niekedy aj nulovou, alebo na určitý typ zdanenia, nízke poplatky alebo úroky. Najvychytenejšie daňové raje sú Britské Panenské ostrovy, Panama, Seychely a Marshallove ostrovy. V daňových rajoch je možné zaregistrovať si offshorovú spoločnosť. Ide o právnickú osobu, ktorá sa väčšinou využíva pri poskytovaní poradenských alebo elektronických služieb. Nedá sa využiť napríklad na remeselnú výrobu. Musí mať sídlo a zástupcu v daňovom raji.

Ako sa prelievajú peniaze zo Slovenska do Panamy?
Každá firma a každý štát môže Panamu využívať inak. Schém je veľmi veľa a sú zložité. Slovenské firmy môžu na optimalizáciu daní využiť panamsko-cyperskú schému. Slovák si založí firmu na Cypre a holdingovú spoločnosť v Paname, ktorá má podiely v cyperskej firme. Navzájom si fakturujú služby alebo predávajú podiely, z ktorých neplatia dane. Zisk skončí v panamskej firme a odtiaľ si ho skrytí majitelia vyťahujú. Môžu na to využiť napríklad účty v panamskej banke a investovať do kúpy majetku. Schránkovú firmu v Paname Vám založí tamojšia spoločnosť, ako napríklad Mossack Fonseca.

Kedy daňové raje vznikli a prečo?
„Myslím si, že prvotné počiatky boli v sedemdesiatych rokoch, keď sa OECD začala zaoberať transferovým oceňovaním. Vtedy sa začala OECD zaoberať prelievaním ziskov z krajiny do krajiny,“ myslí si Tomáš Janoušek z V4 Group, s. r. o. Podľa neho raje vznikli ako odozva na globalizáciu obchodu vo svete. „Krajiny, ktoré boli, povedzme, zaostalejšie oproti západnému svetu, začali lákať práve na toto. Firmy, ktoré zakladajú offshore spoločnosti, sa tým vedia veľmi dobre uživiť,“ dodal.

Majú daňové raje nejaký pozitívny ekonomický význam?
Aj keď je táto otázka „záludná“, odborníci predsa len pozitíva pre niektoré strany našli. „Krajiny, v ktorých sa zavádza takéto nízke zdanenie, majú záujem napríklad o prilákanie investorov alebo získanie atraktivity súvisiacej s umiestnením sídla spoločností alebo inými benefitmi pre krajinu – napríklad, uloženie finančných prostriedkov na účtoch v národných bankách, z ktorých plynú príjmy krajine týmto spôsobom,“ vysvetlila odborníčka Alica Orda Oravcová. Konzultant Tomáš Janoušek zase hľadal, ako inak okrem finančnej stránky môžu z daňových rajov profitovať firmy. „Z pohľadu konkurencieschopnosti spoločnosti to má pozitívny efekt. Keď zoptimalizujem svoju daňovú povinnosť, samozrejme, legálnymi spôsobmi, zostáva mi viac disponibilných zdrojov, aby som investoval do know-how alebo technológií a môžem rásť a odvádzať viac odvodov za zamestnancov. Na druhej strane to odlieva časť ziskov z krajín, kde sú zamestnanci inkorporovaní,“ povedal.

Ak sú daňové raje negatívny jav, prečo sa nezakážu?
V panamských dokumentoch sa poukazuje aj na zapojenie svetových politikov alebo ich blízkych. „To môže v podstate byť aj dôvod, prečo sa aktivity vo veci eliminovania negatívnych vplyvov daňových rajov tak dlhodobo naťahujú. Často človek tak nadobudne pocit, že práve tí ľudia, ktorí majú v rukách „nástroje“ na potrebné legislatívne zmeny, nemajú tendenciu významnejšie zakročiť voči takýmto praktikám,“ myslí si riaditeľ konzultačnej firmy Accace Peter Pašek.

Kto je najväčším priaznivcom daňových rajov?
Daňová špecialistka Alica Fisterová si myslí, že ide primárne o dve skupiny ľudí – o tých, ktorí chcú využiť výhodné daňové zaťaženie a o tých, ktorí nechcú byť videní ako majitelia firiem.

Ktoré veľké skupiny alebo národnosti chýbajú medzi klientmi v Paname?
„Tento balík dát nie je kompletný zoznam všetkých dokumentov, ktorá firma Mossack Fonsecca vytvorila. Preto je to do istej miery náhodná vzorka dokumentov,“ hovorí novinárka Pavla Holcová. Médiá špekulovali, prečo sa na zozname nevyskytujú americké mená, čo je zrejme spôsobené práve touto náhodnosťou. Niektorí odborníci si však myslia, že v daňových rajoch by mohlo byť celkovo minimum fínskych či kórejských firiem kvôli tomu, že pre tieto kultúry je viac ako pre iné charakteristická korektnosť.

Prečo sa v poslednom čase množia podobné úniky informácií a prečo sa až teraz začína tlak na daňové raje?
Jednoznačná odpoveď na túto otázku neexistuje. Jedným z vysvetlení môže byť narastajúca popularita daňových rajov, ktorá láka čoraz viac a viac firiem, a tým pádom pripravuje iné krajiny o čoraz väčšie príjmy z daní. „V minulosti ekonomika nebola až taká globalizovaná a daňové raje sa možno pred 20 – 30 rokmi až tak nevyužívali,“ konštatuje politológ Tomáš Koziak. Podľa neho je to však aj otázka informovanosti a dostupnosti informácií. Správy a dokumenty sa šíria okamžite. Špekulovať sa dá aj o tom, že na úniky dát má vplyv aj schopnosť nabúrať bezpečnosť inštitúcií a dáta získať.

Je táto kauza dôvodom na znižovanie priamych daní?
V tejto otázke sa odborníci rozchádzajú. „Ja si myslím, že áno. Dúfam, že to vyvolá tlak na znižovanie korporátnych sadzieb dane alebo aj fyzických osôb v rámci jednotlivých krajín. Tiež dúfam, že sa niektoré príjmy oslobodia od dane, napríklad jednou z absurdít, ktoré má Slovensko, sú zdravotné odvody z dividend. Dochádza tak k dvojitému zdaneniu,“ vyslovil svoj názor Tomáš Janoušek z V4 Group. Kontruje mu však Peter Pašek z Accace. „Osobne si nemyslím, že akékoľvek zníženie sadzieb daní by docielilo získať takú úsporu, akú dokážu niektorí ľudia dosiahnuť cez daňové raje. Čo sa týka Panamy, osobne si myslím, že danú jurisdikciu si ľudia vyberajú z dôvodu získania anonymity, daňové ,úspory‘ sú často až druhým motívom,“ vysvetlil.

Je pravdepodobné, že sa objavia ďalšie slovenské mená?
Investigatívna novinárka Pavla Holcová z Českého centra pre investigatívnu žurnalistiku hovorí, že je to nejednoznačné. „Nemôžem to vylúčiť, ale pokiaľ áno, tak až po dlhšom čase. Myslím si, že v najbližšom čase sa tam neobjavia žiadne ďalšie slovenské mená osôb, firiem však áno.“

Od akej výšky majetku alebo veľkosti firmy sa oplatí daňový raj?
Podľa Tomáša Janouška to závisí od typu biznisu. „Môžete mať vysoký obrat, ale máte aj vysoké náklady, takže vaša maržovosť sa pohybuje napríklad na úrovni dvoch percent. To je váš čistý zisk a nie je to veľa disponibilných zdrojov. Oplatí sa to vtedy, ak je maržovosť spoločnosti dosť vysoká, to značí, že tam zostáva veľká časť základu dane, ktorý by mal byť zdanený. Analyzuje sa to individuálne u každého klienta,“ povedal. Za pravdu mu dáva aj daňová poradkyňa Alica Fisterová. „Záleží, v ktorej oblasti firma podniká. Či to je hmotného alebo nehmotného charakteru. Ak je to výrobná firma, veľmi ťažko sa presťahuje do Panamy. Nedá sa to určiť ani od veľkosti obratu.“

Ako sa nemecký denník Süddeutsche Zeitung vôbec dostal k informáciám?
Kauza sa začala už koncom roka 2014. Neznámy zdroj, ktorý mal dáta k dispozícii, kontaktoval redaktora nemeckého denníka Bastiana Obermayera prostredníctvom šifrovaného chatu a ponúkol dáta, ktoré chcel zverejniť. Tvrdil, že jeho život je v ohrození a za posunutie informácií nepožaduje odmenu. S Obermayerom sa stretnúť nechcel, no ponúkal mu dokumenty s väčším obsahom, ako vraj kedy videl. Šifrované metódy komunikácie často menil a s redaktorom mal dohodnuté aj heslá. Neznámy zdroj si Süddeutsche Zeitung vybral preto, lebo už v minulosti denník podal správu o menšom úniku informácií spoločnosti Mossack Fonseca nemeckým regulačným orgánom. Po tom, ako redaktor videl časť dokumentov, denník kontaktoval Medzinárodné centrum pre investigatívnu žurnalistiku. Nasledovali ďalšie „dávky“ dokumentov, ktoré sa vyšplhali na počet 11,5 milióna. Spolupráca sa rozšírila medzi BBC, The Guardian, Fusion a desiatky zahraničných médií, ktoré koordinovali skúmanie dokumentov a otvorene komunikovali, všetko cez utajené chaty. Občasné klebety o nejakom veľkom úniku informácií sa okolo médií objavovali, no nedostali sa ďalej a dokumenty ostali utajené až do koordinovaného odhalenia výsledkov, ktoré ani zďaleka nie sú ucelené. Obermayer priznal, že predtým, ako oslovili niektoré firmy z dokumentov, vrátane Mossack Fonseca, zničil pre istotu telefón i hard drive svojho notebooku, cez ktoré so zdrojom komunikoval.

O koľko peňazí v kauze ide? Ako dlho by z toho mohlo vyžiť Slovensko?
Presná suma, koľko peňazí sa točilo cez schránkové firmy uvedené v Panama Papers, známa nie je, hovorí sa však o vyše bilióne eur. Pokiaľ ide o využívanie daňových rajov, bohatstvo ukryté „pod palmami“ by sa podľa odborníkov vyšplhalo na 18,5 až 28 biliónov eur. Ak by sme to mali porovnať napríklad so slovenským rozpočtom, ktorý na rok 2016 ráta s výdavkami vo výške takmer 16 miliárd eur, peniaze ukryté v daňových rajoch by ich pokryli 1 156-krát až 1 750-krát.

Ako sa bude ďalej vyvíjať táto kauza?
Je viacero smerov, v ktorých bude vývoj kauzy pokračovať. Tým prvým je odhaľovanie ďalších informácií. Ešte stále nie sú preskúmané všetky dokumenty a zverejnené informácie budú dopĺňané. Všetky dokumenty však sprístupnené nebudú nikdy. Šéf Medzinárodného centra pre investigatívnu žurnalistiku Gerard Ryle uviedol, že žiadne „WikiLeaks“ sa konať nebude, pretože odtajnenie všetkých dokumentov by odhalilo aj množstvo citlivých informácií o nevinných jednotlivcoch a súkromných podnikateľoch.

Vývoj kauzy bude nasledovať aj na politickej scéne. V Panama Papers zazneli aj mená známych politikov a ich rodiny a známych. Prvou obeťou je islandský premiér Sigmundur Gunnlaugsson, ktorý po masových protestoch v Reykjavíku požiadal prezidenta o rozpustenie parlamentu a rezignoval. Vyšetrovanie v súvislosti s menom ukrajinského prezidenta Petra Porošenka žiadajú aj jeho politickí kolegovia, vyšetrovaniu sa zrejme nevyhne ani britský premiér David Cameron.

Tisíce firiem po celom svete sa tiež dostali do zorného uhla daňovým orgánom vo svojich krajinách.

Môže táto kauza predznamenávať koniec kapitalizmu či globálnu krízu?
Panama Papers vyvoláva mnoho otázok, jednou z nich je aj ekonomický systém, jeho fungovanie a jeho budúcnosť. Podľa redaktorky magazínu Time Rany Foroohar dokumenty zvýrazňujú nefunkčnosť systému, v ktorom globalizácia umožňuje voľný pohyb kapitálu a profitu z presunu 1 percentu bohatej populácie, pričom 99 percent takú možnosť nemá a musí žiť s následkami, ktoré tento odlev peňazí spôsobuje. Problém daňových únikov a vyhýbania sa plateniu sa netýka len vyspelých ekonomík. Podľa Global Financial Integrity rozvojové ekonomiky takýmito machináciami stratili medzi rokmi 2004 až 2013 hotovosť vo výške približne 7,8 bilióna dolárov. Odlev kapitálu rastie ročne o 6,5 percenta, čo je dvojnásobne viac ako stíhajú rásť tieto ekonomiky. V dobe, keď sa rast väčšiny rozvojových ekonomík spomaľuje, by to podľa niektorých názorov mohlo viesť k ďalšej globálnej kríze. Podľa ekonóma Slovenskej akadémie vied Vladimíra Baláža však kapitalizmus určite nie je ohrozený. „Ten toho prežije oveľa viac. Bude to problém pre niektorých politikov, no väčšina toho, čo sa v Paname robilo, nebolo nelegálne,“ hovorí Baláž.

Už mnohokrát sa objavili špekulácie, že svet ovládajú nadnárodné korporácie, ktoré sú len ťažko kontrolovateľné. Čo je na tom pravdy?
Takéto teórie sa objavujú často, no pravda na nich je len čiastočná. Veľké a mocné spoločnosti sveta tvoria významné percento obratu vo svojich krajinách a do určitej miery môžu mať dosah na niektoré zákony, napríklad pri určovaní daní. Podľa politológa Tomáša Koziaka záleží na tom, čo si pod tým vplyvom predstavíme. „Ak ide o úzku skupinu niekoľkých ľudí, myslím si, že svet je príliš zložitý na to, aby to bolo možné. Netreba však podceňovať silu nadnárodných korporácií ako Exxon či Coca-Cola, ktoré už dnes majú väčšie zisky ako HDP niektorých malých a stredne veľkých štátov.“ Takéto firmy dokážu podľa Koziaka ovplyvňovať rozhodnutia v takýchto krajinách, majú prostriedky ovplyvňovať celé vlády. Do istej miery sa tak dá ovplyvniť fungovanie svetovej ekonomiky.

Kde je hranica medzi etickým problémom a trestným činom v prípade využívania daňových rajov? Čo je považované za legálne, čo za nelegálne?
Ekonomické trestné činy sú presne definované v Trestnom poriadku. Nelegálne sú predstierané právne úkony bez ekonomického opodstatnenia, to znamená napríklad fingovanie rôznych zmlúv medzi dcérskymi spoločnosťami, fiktívne faktúry, ktoré smerujú k znižovaniu daňového zaťaženia. V takýchto prípadoch ide o prekročenie hranice a o nelegálne využívanie daňovo-optimalizačných štruktúr. „Legálne je využívanie rozdielnych daňových režimov, prípadne rozdielne posudzovanie niektorých druhov príjmov, hybridných štruktúr, využívanie príslušných ustanovení zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia, čo má za následok výrazné zníženie sadzby dane alebo dosiahnutie medzinárodného dvojitého nezdanenia. Avšak všetko v súlade so zákonmi dotknutých jurisdikcií,“ vysvetľuje Tomáš Janoušek, daňový špecialista spoločnosti V4 Group. Legálne využitie daňových rajov je v prípade holdingových štruktúr, umiestnenia nehmotného majetku (ochranné známky, know-how, patenty, licencie, úroky a tak ďalej).

Kedy sa považuje za etické?
Etické posúdenie je podľa Janouška veľmi individuálne, vytvorenie daňovo-optimalizačnej štruktúry môže byť chápané z pohľadu daňového subjektu ako udržanie svojej konkurencieschopnosti. Zníženie daňovej povinnosti vedie k zvýšeniu disponibilných zdrojov, firma tak môže zamestnávať nových ľudí, zvyšovať platy, investovať do nových technológií a tak ďalej. „Podľa môjho názoru, ak je daňový subjekt motivovaný platiť dane, napríklad pomerne nízkou sadzbou dane, transparentnými daňovými zákonmi, ktoré sa dramaticky nemenia každý rok, efektivitou a ústretovosťou daňových orgánov, nehľadá spôsoby a štruktúry ako optimalizovať svoju daňovú povinnosť,“ dodáva Janoušek.

Pokiaľ ide o konflikt medzi transparentnosťou a súkromím, je podľa vás lepšie udržať súkromie klientov aj za cenu utajenia niektorých podvodov, alebo by bolo lepšie vzdať sa časti slobody pri boji proti podvodom?
Otázkou je, ako budú daňové správy nakladať s informáciami poskytnutými prostredníctvom automatickej výmeny informácií. „Spomeňte si na kauzu HSBC, francúzska daňová správa poslala našim orgánom informácie o slovenských majiteľoch účtov aj s ich zostatkami, a hneď na druhý deň sa objavili informácie v médiách, koľko má Dominika Cibulková na účte,“ pripomína Tomáš Janoušek, daňový špecialista spoločnosti V4 Group. Dodáva, že vzdať sa časti slobody a anonymity je v prospech boja proti praniu špinavých peňazí, avšak za jasne stanovených pravidiel, ktoré sa v žiadnom prípade nesmú porušovať a už vôbec nie vynášať prostredníctvom „whistleblowerov“.

Je možné, že za zverejnením stoja mocenské skupiny?
Z informácií, ktoré sú zatiaľ dostupné, poskytla utajené dokumenty jedna osoba. O spojení akýchkoľvek mocenských skupín s Panama Papers sa teda dá len špekulovať. Keďže už teraz má únik informácií aj politický dosah, prepojenie nie je vylúčené. „Politika a moc idú vždy ruka v ruke. Môže však ísť aj o diletantstvo jedného človeka. Takisto to mohol niekto šíriť s tým, že si plne uvedomoval dosah toho, čo robí. A stáť za tým môže aj idealizmus, podobne ako pri WikiLeaks,“ hovorí politológ Tomáš Koziak a dodáva, že mocenský záujem úplne vylúčiť nemožno.