Smart City, čiže inteligentné mesto, je energeticky efektívne, šetrí zdroje, produkuje minimum emisií a obyvateľom ponúka vysokú kvalitu života. Skrátka, mesto, ktoré myslí za nás. Prvé kroky smerom k umelej inteligencii mesta robia v Poprade. Zakladajú preto mestskú agentúru Popradská energetická spoločnosť (PES). Ak získa podporu v mestskom parlamente, stane sa prvou svojho druhu na Slovensku. „Jej úlohou bude energetický manažment a mestu dá novú víziu orientovanú na budúce výzvy v energetike. Bude sledovať najmodernejšie trendy v tejto oblasti a riešiť úspory a energetickú bezpečnosť na komunálnej úrovni,“ hovorí pre HN viceprimátor Popradu Igor Wzoš s tým, že dosiaľ podtatranskej samospráve ucelený energetický koncept chýba. Radnica totiž vo svojej réžii obhospodaruje viac ako 200 odberných miest. Ročne tak vytiahne z vrecka na platby za energie 1,7 až 1,8 milióna eur.
Väčší odberateľ – lepšie ceny
Popradčanom chýba nástroj na riadenie komunálnej energetiky. Ak centrálne zastrešia všetky zariadenia, v ktorých samospráva platí faktúry dodávateľom energií, stúpne ich vyjednávacia sila pri nových kontraktoch. Michal Hudec, analytik spoločnosti Energy analytics si myslí, že bez podrobnejších informácií o štruktúre ročnej spotreby mesta sa ekonomické hľadisko projektu mestskej agentúry ťažko posudzuje. „Z dostupných informácií nemožno usúdiť, akými podielmi spotrieb elektriny, plynu a koncového tepla je daná celková spotreba vyskladaná. Rovnako nepoznáme, akým podielom sa na celkovej spotrebe podieľajú tzv. chránení odberatelia,“ konštatuje Hudec. Budúcu optimalizáciu ceny energií s nárastom vyjednávacej sily však nespochybňuje. „Tým však nie je zneplatnený princíp, podľa ktorého má väčší odberateľ energie vyššie šance dojednať si individuálne podmienky a cenu, než odberateľ s nižšou ročnou spotrebou,“ tvrdí Hudec.
Percentuálne znižovať ročnú spotrebu
Ďalšou úlohou pre novú agentúru bude príprava nových úsporných projektov či prevencia. Konkrétne ciele v dosiahnutých úsporách si pre chýbajúce skúsenosti v Poprade zatiaľ nedávajú. „Ak by sa nám podarilo ušetriť päť percent ročne, bol by to veľký benefit pre mesto. Za takúto sumu sa dá vybaviť škôlka či zrekonštruovať menší objekt,“ vraví Wzoš. Mestská firma pritom v prvej fáze činnosti najprv získa podrobné informácie a vypracuje analýzu celkovej spotreby energie mesta. Teda koľko plynu, vody, tepla a elektrickej energie zhltne mestská infraštruktúra ako verejné osvetlenie, športové haly, materské a základné školy, kultúrne zariadenia, sociálne služby i mestský úrad. Vykonané merania za posledný rok hovoria o ročnej spotrebe energie vo výške približne 15 GWh. Kvôli prehľadu spotreby energií svietila napríklad popradská vianočná výzdoba až do konca januára. Pre porovnanie, spotreba malackej samosprávy v zariadeniach, v ktorých hradí energie, sa šplhá k hodnote 11,5 GWh za rok. Konglomerát fínskych Helsínk pritom spotrebuje až tisícnásobok priemernej spotreby oboch slovenských miest. V Poprade pritom žije takmer 52-tisíc ľudí, v Malackách ich býva približne 18-tisíc a v Helsinkách vyše 600-tisíc. Plány v Malackách pritom hovoria o znižovaní ročnej spotreby na úrovni 3 percent.
Investícia do úspor
Vzorom pre Poprad môže byť české mesto Písek, ktoré sa ako prvé na území bývalého Československa stalo pilotným inteligentným mestom. V roku 2013 sa pustilo do modernizácie kúrenia v takmer dvoch desiatkach materských a základných škôl. Moderný systém cez senzory vyhodnocuje počasie a individuálne prispôsobuje teplotu nielen v budovách, ale aj v jednotlivých miestnostiach. „Celková investícia predstavovala 666-tisíc eur, jej návratnosť vychádza približne na sedem rokov. V roku 2013 sa dosiahla úspora na spotrebe tepla vo finančnom vyjadrení približne 92-tisíc eur,“ píše sa v hodnotiacej správe píseckého projektu financovaného metódou energetických služieb so zárukou. O podobné projekty sa uchádza i mesto Poprad. Dotácia potrebná na rozbeh PES sa podľa Programu rozvoja mesta Poprad na roky 2016 – 2022 s výhľadom do roku 2040 odhaduje na 30 000 eur. Firma pritom svoje služby ponúkne okrem samospráv i súkromným podnikateľom. „Chceme ísť vlastnou cestou a dlhodobo budovať odborné kompetencie. Počiatočné náklady na rozbeh sa pre chýbajúce skúsenosti ťažko odhadujú. Po roku si však musí firma na svoj chod zarobiť sama,“ uzatvára Wzoš.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
