Krajina k tretiemu záchrannému balíku z leta 2015 dostala do vienka aj pravidelné hodnotenie pokroku v implementácii dohodnutého programu. Asi by nemalo prekvapiť, že sa zasekla hneď na tom prvom. To malo byť hotové už na jeseň, no už dva krát sa odložilo.
Po šiestich rokoch „krízovania“ je to už obohratá platňa. V júli tohto roku musí Grécko splatiť 3,5 miliárd eur dlhu, no ak nedostane ďalšiu tranžu, nebude mať z čoho. Oproti minulosti to však je už otvorený boj troch strán – gréckej vlády, MMF a Komisie.
Podľa podmienok záchranného balíčka má Grécko za úlohu dosiahnuť v roku 2018 primárny prebytok 3,5 % HDP. Komisia si myslí, že by stačili aj 3 %, MMF naopak považuje za potrebné 4,5 % HDP, inak sa dlhovú trajektóriu nepodarí otočiť. V roku 2015 dosiahli grécke verejné financie podľa Eurostatu primárny prebytok 0,2 % HDP, MMF mal inú kalkulačku vyšiel mu deficit 0,6 % HDP. Tak, či onak, grécky financmajster musí v najbližších dvoch rokoch niekde vyčarovať 5-8 miliárd eur.
So škrípaním zubov gréckej verejnosti to ide. Začiatkom mája schválila vláda rebelského ľavičiara Tsiprasa ďalšie osekanie dôchodkov nad 1000 eur a zvýšenie sociálnych odvodov. Túto nedeľu (áno, grécki poslanci musia do práce aj cez víkend, doba je zlá...) je na programe hlasovanie o ďalšej sérii zvyšovania daní – DPH z 23 na 24 %, dane z tabaku, alkoholu, vznik privatizačného fondu a ďalšie opatrenia.
Bude toto konečne stačiť? Európa dúfa, MMF neverí. Tretí balík pomoci končí v roku 2018. No tieto roky sú z pohľadu financovania Grécka len prechádzkou. Ten pravý Everest začne v roku 2022, keď má krajina začať splácať balík pomoci z roku 2012 (doteraz zaň platí len veľmi kamarátske úroky). V roku 2022 budú refinančné potreby dosahovať podľa odhadu 9 % HDP krajiny, do roku 2040 majú postupne narásť na viac ako 20 % HDP.
Tlak na odpustenie dlhov rastie. Objavili sa dokonca už aj prvé lastovičky medzi politikmi v Nemecku, ktoré sa takéhoto kroku najviac bojí. Debata je ako a kedy. Grécki politici by svojim voličom radi ukázali odpis istiny čo najskôr. Naopak nemeckí by odpustenie pred voličmi radi zamaskovali do odloženia splátok istiny a natiahnutia splatností. Ideálne až po nemeckých parlamentných voľbách v roku 2017.
Ako ale asi uznáte, medzi rokmi 2017 a 2018 sa moc časového priestoru nevyskytuje. Ak bude chcieť Európa predísť zopakovaniu si gréckeho leta 2015 aj o rok, bude s a musieť rozhodnúť skôr ako neskôr.