Grécky parlament schválil nový balík daňových a úsporných opatrení, požadovaných medzinárodnými veriteľmi krajiny, informovala agentúra DPA.
Opatrenie v nedeľu večer podporilo 153 členov koalície premiéra Alexisa Tsiprasa, zatiaľ čo 145 členov opozičných strán hlasovalo proti opatreniu, požadovanému od krajiny s obmedzenou hotovosťou, ak jej majú veritelia poskytnúť ďalšie záchranné úvery.
Vyššie dane zasiahnu turizmus
Opatrenie má krajine priniesť 1,8 miliardy eur pomocou zvýšenia daní, ktoré sa bude týkať reštaurácií, hotelov, benzínu a lístkov na verejnú dopravu.
Daň z jedla a nápojov, vrátane tých, ktoré sa predávajú v reštauráciách a baroch, vzrastie zo súčasných 23 na 24 percent. Daň z lístkov na miestnu i diaľkovú dopravu sa má zvýšiť o rovnakú sumu.
Zvýšenie dane sa má vzťahovať aj na ďalšie tovary a služby, ako napr. cigarety, služby pevnej telefónnej siete a platené televízne služby.
Poplatky za pobyty v gréckych hoteloch sa zvýšia od roku 2018.
Pod hrozbou bankrotu
Grécko musí na získanie ďalších miliárd eur zo záchranného programu preukázať, že úspešne plní podmienky úverového programu.
Minister financií Euklidis Tsakalotos v minulých týždňoch upozornil, že ak nebude zhoda do mája, hrozí Grécku štátny bankrot. Do júla totiž nebude mať dostatok peňazí na ďalšiu splátku dlhu.
Atény by vďaka reformám a zahraničnej pomoci mali v roku 2018 dosiahnuť primárny prebytok 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Medzinárodný menový fond sa však domnieva, že to bez zmien v otázke dlhu nie je možné. Väčšina krajín eurozóny na čele s Nemeckom síce o zmiernení dlhu Grécka zatiaľ nechcela počuť, ale Atény dúfajú, že úspešné presadzovanie reforiem otvorí cestu k škrtnutiu časti dlhu.