Slovenská ekonomika by mala v tomto roku rásť tempom 3,3 percenta. V budúcom roku by sa mal rast hrubého domáceho produktu (HDP) zrýchliť na 3,5 percenta a v roku 2018 na 4,2 percenta. Vyplýva to z najnovšej strednodobej predikcie, ktorú dnes predstavila Národná banka Slovenska (NBS).
"Ekonomika Slovenska by mala pokračovať v rastovej trajektórii, pričom cenový vývoj by mal pod vplyvom bázického efektu, ako aj vplyvom externých predpokladov postupne akcelerovať. Slovenská ekonomika rástla pomerne dynamicky aj v 1. štvrťroku 2016, hoci medzikvartálne sa jej tempo rastu podľa očakávaní spomalilo," priblížil na dnešnej tlačovej konferencii guvernér NBS Jozef Makúch.
Brexit ako riziko rastu
Slovenská centrálna banka mierne zlepšila odhad rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.). Pre budúci rok zlepšila odhad rastu o 0,2 p.b. "Na konci horizontu predikcie by mal byť vývoj HDP ovplyvňovaný nábehom produkcie v automobilovom priemysle v dôsledku nových investícií," doplnil Makúch.
Negatívne by mohol rast Slovenska ovplyvniť vývoj v Číne alebo na rozvíjajúcich sa trhoch. "Jedno riziko je bližšie a je ním brexit, ktorý by mohol znamenať zníženie obchodnej výmeny medzi Veľkou Britániou a eurozónou. Z hľadiska cenového vývoja vidíme riziká vybalansované," doplnil viceguvernér NBS Ján Tóth.
Deflácia by mala pretrvať
V tomto roku by mala na Slovensku naďalej pretrvávať deflácia, a to na úrovni 0,3 percenta. Následne v roku 2017 by mali ceny vzrásť o 1,2 percenta a v roku 2018 by mala inflácia dosiahnuť 1,8 percenta. V súvislosti s lepším vývojom ekonomiky by sa mala podľa NBS pozitívnejšie vyvíjať aj situácia na trhu práce. V tomto roku by sa mal zrýchliť rast zamestnanosti o 0,3 p.b. na 1,7 percenta a miera nezamestnanosti by mala dosiahnuť hranicu 10 percent. V budúcom roku by mala potom podľa predikcie klesnúť na 9,2 percenta.
"Rast ekonomiky podporí tvorbu nových pracovných miest. Za obdobie rokov 2016 až 2018 by sa malo vytvoriť približne 80.000 nových pracovných miest, z toho 41.000 v obchode a službách," vyčíslil Tóth.
Ako ďalej vyplýva z predikcie, deficit verejných financií by mal v tomto roku dosiahnuť úroveň 2,6 percenta HDP. Verejný dlh by mal byť na úrovni 53,5 percenta HDP, v ďalších rokoch by sa mal postupne znižovať až na 52,1 percent.