Rokovania o dani z finančných transakcií uviazli na mŕtvom bode. Aj kvôli Slovensku. Pred pár dňami si sadli k jednému stolu ministri financií desiatich európskych krajín. A pokračovali v diskusiách o kontroverznej dani, ktoré boli stopnuté koncom minulého roka.
Na mŕtvom bode
Podľa informácií organizácie Oxfam, ktorej predstavitelia sa na rokovaniach zúčastnili, sa rokovania odsúvajú kvôli Slovensku a Belgicku. Potvrdzuje to aj vydavateľ portálu Euractiv Radovan Geist. „Slovensko a Belgicko indikovali, že v princípe túto daň podporujú, ale mali tam niektoré výhrady, na vyňatie niektorých transakcií,“ povedal Geist.
Konkrétne sme chceli, aby sa nezdaňovali finančné deriváty, teda produkty, ktoré sú odvodené z iných finančných nástrojov ako napríklad úrokových sadzieb. Predstavitelia slovenského ministerstva financií tvrdia, že vylúčenie derivátov z dane je len jedna z mnohých otázok v diskusii o konečnej podobe tzv. dane Robina Hooda. „Jej vyriešením sa posunieme do ďalšej časti rokovaní,“ znie stanovisko tlačového odboru rezortu financií.
Odporcovia dane
Daň z finančných transakcií by sa dotkla bánk, poisťovní aj dôchodkových správcovských spoločností. Teda inštitúcií, ktoré napríklad predávajú a kupujú akcie či dlhopisy. Európske bankové združenia sa už vlani spojili a vystupovali spoločne proti dani. Výhrady má aj Slovenská banková asociácia. „Krok týmto smerom považujeme za príliš riskantný, keďže negatíva dane značne prevýšia jej očakávaný pozitívny vplyv,“ povedala hovorkyňa asociácie Zuzana Murcko.
Asociácia používa ako jeden z hlavných protiargumentov švédsky prípad. Severská krajina túto daň zaviedla v 80. rokoch a musela ju zrušiť, pretože sa objem obchodov na švédskom trhu prepadol a obchody sa presunuli do New Yorku a Londýna.
V čom je problém
Na Slovensku sa najviac obchoduje so štátnymi dlhopismi, hovorí analytik spoločnosti Finančná hitparáda Pavel Škriniar. Pripomína, že ak by sa daň vzťahovala aj na ne, predražilo by nám to dlh.
Oslovení odborníci tiež predpokladajú, že ak sa daň zavedie, banky a ďalšie finančné inštitúcie sa ju budú snažiť preniesť na plecia niekoho iného. „Banky nájdu kreatívne spôsoby, aby tieto náklady neznášali samy a aspoň čiastočne ich prenesú na klienta,“ predpokladá výkonný riaditeľ spoločnosti Finančný kompas Maroš Ovčarik. Dodáva, že viac než bankové domy budú daňou trpieť dôchodkové správcovské spoločnosti. Tie obchodujú v rámci svojho portfólia často práve so štátnymi dlhopismi.
Na druhej strane sa za zavedenie dane postavilo 115 organizácií vrátane prestížnych mimovládok, ako sú ActionAid, Global Justice Now či Oxfam. Združené sú pod platformou s názvom Daň Robina Hooda. Len nedávno vyzvali vrcholových európskych politikov, aby daň podporili. Jej zavedenie podporuje aj slovenská Platforma mimovládnych rozvojových organizácií. „Vznikol by balík zdrojov na riešenie sociálnych problémov. Napríklad Francúzsko už podobnú daň má a až polovicu z výnosov využíva na rozvojovú spoluprácu,“ povedala šéfka platformy Mária Sliacka.
Daň ako nástroj boja proti kríze
Tzv. daň Robina Hooda chce Európa zaviesť preto, aby sa zabránilo vzniku ďalších finančných kríz. Svet má totiž v pamäti krízu z roku 2008, pri ktorej sa za vinníkov krízy považujú práve finančné inštitúcie. Daňou sa má zaistiť, aby banky či poisťovne spravodlivým dielom prispievali na pokrytie nákladov spôsobených krízou, odkázali z tlačového odboru ministerstva financií. Daňový expert spoločnosti Grant Thornton Slovensko Vladimír Kovár pripomína, že na Slovensku už sme v rámci boja proti kríze zaviedli bankový odvod. Ten má slúžiť krajine práve v prípade ďalšej krízy v bankovom sektore. „Aj keď je uvedená daň nasmerovaná na predchádzanie vzniku krízy, ako schodnejšiu vidíme cestu možného oddelenia investičného bankovníctva od retailového bankovníctva,“ hovorí Kovár. Európska komisia predpokladá, že štáty naženú do svojich rozpočtov dokopy 30 až 35 miliárd eur ročne. Na otázku, koľko presne pritečie Slovensku, nevedia odpovedať ani v Európskej komisii, ani v slovenskom rezorte financií.
