Finančná nerovnosť sa v USA vlani rozšírila, keďže priemerný príjem najbohatšieho jedného percenta domácností medziročne vzrástol o 7,7 percent na 1,36 milióna USD (1,22 milióna eur). Tento príjem rástol dvojnásobne rýchlejšie než v 99 percent domácností. Informovala o tom agentúra AP.
Podľa aktualizovanej analýzy profesora ekonómie Emmanuela Saeza z Kalifornskej univerzity v Berkeley príjmy superbohatého 0,1 percenta domácností vlani vzrástli takmer o 9 percent na 6,75 milióna USD.
No aj zvyšné domácnosti sa postupne zotavujú z recesie, ktorá sa oficiálne skončila pred siedmimi rokmi. Po zohľadnení inflácie sa ich priemerný príjem vlani zvýšil o 3,9 percenta na 48 768 USD, čo je najvyšší medziročný vzostup od roku 1998. Naproti tomu, v krízových rokoch 2008 až 2011 sa príjmy 99 percent domácností znižovali.
"Fakt, že príjmy najbohatších domácností rastú rýchlejšie, vedie k rozširovaniu nerovnosti, čo je alarmujúci trend," varuje Saez. Príjmová nerovnosť je jednou z kľúčových tém tohtoročných prezidentských volieb, keďže čoraz viac Američanov je nahnevaných na pomalý ústup strednej triedy.
K diskusiám prispeli aj Saezove analýzy daňových údajov z posledných rokov, ktoré oveľa lepšie dokazujú príjmovú nerovnosť než vládne prieskumy.
Tie totiž neobsahujú príjmy zlomku percenta super bohatých Američanov, ktorí sa profesionálne zaoberajú športom, hrajú v Hollywoodskych trhákoch, riadia nadnárodné koncerny alebo úspešne obchodujú na finančných trhoch.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
