Britský parlament po päťhodinovej debate schválil plán na obnovu flotily ponoriek s jadrovými strelami Trident. Nákladný symbol vojenskej sily krajiny má obnoviť schopnosti jadrového odstrašenia aj v rámci NATO.
Neskoro v noci hlasovalo 472 poslancov za, proti ich bolo 117. Hlasovaniu predchádzala dlhá päťhodinová a miestami veľmi búrlivá debata.
Pre novú britskú ministerskú predsedníčku Theresu Mayovú to bolo prvé dôležité hlasovanie. Jej predchodca David Cameron hlasovanie navrhol pred týždňom počas summitu NATO vo Varšave, kde sa spojenci dohodli, že práve jadrové odstrašenie má zostať kľúčovým pilierom kolektívnej obrany Aliancie.
Pre Britániu by podľa premiérky Mayovej bolo "krajne nezodpovedné" sa jadrových zbraní zbaviť. „Niektorí ľudia naznačujú, že by sme sa mali reálne vzdať nášho jadrového odstrašenia, ktoré bolo dôležitou súčasťou našej národnej bezpečnosti a obrany takmer pol storočia,“ vyhlásila v parlamente s tým, že ak sa krajina jadrových zbraní vzdá, „už ich nikdy nezíska“.
Ako dodala, Británia nesie zodpovednosť aj za bezpečnosť svojich spojencov z NATO. Zároveň upozornila, že hrozba v podobe štátov ako Severná Kórea alebo Rusko zostáva stále „veľmi reálna“.
Starnúca flotila štyroch britských ponoriek Vanguard, vyzbrojených strelami Trident s jadrovými hlavicami, musí byť podľa jej slov „nad všetky pochybnosti“ nahradená.
Spojené štáty, Británia a Francúzsko majú zabezpečiť, že všetky prvky jadrového odstrašovania NATO budú zabezpečené, spoľahlivé a efektívne. Diskusia o tom, či a ako nahradiť ponorky Vanguard, je pritom v Británii už od roku 2007.
Ponorky boli do služby zaradené v deväťdesiatych rokoch. Ich životnosť sa už chýli ku koncu. Podľa pôvodných plánov mali byť vyradené do roku 2022, s ich prevádzkou sa ale po novom počíta ešte o šesť rokov dlhšie.
Minister obrany Michael Fallon uviedol, že neexistuje „žiadny iný systém, ktorý je rovnako schopný a pružný a čo týka nákladov aj rovnako efektívny ako Trident“.
„Všetci môžeme súhlasiť so svetom bez jadrových zbraní, bol to lepší svet, ale parlament musí čeliť realite,“ uviedol. Pripomenul, že vo svete existuje okolo 17 tisíc jadrových zbraní a „hrozby, ktorým Británia čelí, pretrvávajú“.
Náklady na obstaranie ponoriek by mali byť až 31 miliárd libier (viac ako 37 miliárd eur). S celkovými prevádzkovými nákladmi, na tridsať rokov služby, sa ale odhadujú až na 180 miliárd libier (asi 216 miliárd eur). Nákladný symbol britskej vojenskej sily presadzujú predovšetkým vládnuci konzervatívci. Vláda tvrdí, že jadrový program je životne dôležitý.
Labouristi boli donedávna zástancovia obnovy, ale ich nový vodca a niekdajší protivojnový aktivista Jeremy Corbyn je proti. V parlamente argumentoval práve obrovskou cenou. Rovnako, ako škótski nacionalisti, ktorí sa predtým netajili plánom ponorky s materskou základňou pri škótskom Faslane, zošrotovať.
„Hrozba masového zabíjania nie je legitímnym spôsobom, ako sa usilovať o medzinárodné vzťahy,“ vyhlásil Corbyn počas debaty.
Pri hlasovaní sa k vládnym konzervatívcom pridala aj rada labouristov i poslancov Škótskej národnej strany, a hlasovala za.
„Neexistuje žiadny skutočný bezpečnostný argument pre to, aby Spojené kráľovstvo minulo také obrovské peniaze za zbrane," protestovala labouristka Margaret Ritchieová.
Jej kolega a naopak zástanca obnovy jadrového odstrašenia Jamie Reed označil podobné postoje za "nezodpovedné". Konzervatívny poslanec Tom Tugendhat označil zachovanie a obnovu ponoriek systému Trident za záruku, že prípadný útočník nemôže zaútočiť na Britániu, bez toho aby neriskoval jadrovú odvetu. "To je najvyššia záruka zvrchovanosti a bezpečnosti,“ povedal.
Na hlasovaní sa zúčastnil aj bývalý premiér Cameron. Po dlhých jedenástich rokoch však sedel v zadných laviciach ako radový poslanec.