Majetným záujemcom stačí prispieť do štátneho rozpočtu ostrovnej krajiny a získajú voľný vstup do Únie a do ďalších desiatok krajín, píše iDnes.cz. O vládnom programe, ktorý čelí vlne kritiky, informoval server Politico.
Najmenší členský štát Európskej únie zarába na predávaní európskych cestovných dokladov už dva roky. Počas nich získalo maltský pas viac ako deväťsto cudzincov. Z toho sedemsto nepochádza z krajín únie, píše Politico.
V rámci takzvaného investičného programu pre jednotlivcov ponúka stredomorský ostrovný štát občianstvo výmenou za príspevok do národného rozvojového fondu a investíciu do štátnych dlhopisov. Malta si vďaka programu „privyrobila“ od roku 2014 viac ako 200 miliónov eur.
„Keby som neprechovával k Malte ako krajine takú lásku, sympatie a rešpekt, povedal by som, čo mi napadlo už pred dvoma rokmi: ide o praktiky banánovej republiky, ktoré musia byť zo strany Únie neúprosne potlačené,“ komentoval obchod s dokladmi luxemburský europoslanec Frank Engel.
„Som absolútne znechutená,“ pridala sa portugalská europoslankyňa Ana Gomesová, podľa ktorej program „ohrozuje integritu schengenského systému“ a celú záležitosť by mala prešetriť Európska komisia.
Bohatí sa nemusia obmedzovať
Práve na naliehanie Komisie sprísnila už v minulosti Malta požiadavky na udelenie občianstva v rámci programu. Okrem príspevku a investície musí žiadateľ aspoň rok vlastniť na ostrove nehnuteľnosť, aby preukázal "rezidenčné puto". Bývať tam však nemusí.
Súčasná podoba investičné ponuky má za cieľ zámožnú klientelu. Jednorazový príspevok, dlhopisy a patričná nehnuteľnosť, ktoré získanie dokladov podmieňujú, budú záujemcov stáť v prepočte 1,2 milióna eur.
„Talentovaní ľudia s prostriedkami dnes nemusia obmedzovať svoje občianstvo na jedinú krajinu,“ láka na maltské pasy spoločnosť Henley & Partners, ktorá predaj dokladov sprostredkováva. Lukratívnu zákazku zháňania záujemcov o maltské občianstvo získala firma v roku 2013. Provízia za každého úspešného uchádzača tak teraz smeruje do jej sídla v daňovom raji na Normanských ostrovoch.
Podľa Erica Majora, riaditeľa Henley&Partners, pochádza väčšina "investorov" z krajín bývalého Sovietskeho zväzu a z Blízkeho východu. Program obhajuje tvrdením, že každý úspešný žiadateľ prispeje do rozpočtu krajiny viac, než „priemerný občan Malty zaplatí za celý život na daniach z príjmov“.
Vybavenie európskych dokladov ponúka firma aj v ďalších členských štátoch únie, kde je možné získať občianstvo za nejakú formu investície - na Cypre a v Rakúsku. Malta je však podľa Majora v predaji pasov zďaleka najúspešnejšia.
Kvalitní občania
„Občianstvo je niečo, čo si človek musí zaslúžiť. Nemožno ho jednoducho vydávať tým, ktorí nemajú hlboko do vrecka,“ pripojil sa lotyšský europoslanec Roberts Zīle k námietke, že speňaženie dokladov podkopáva koncept európskeho občianstva. Zároveň upozornil, že veľká časť žiadateľov, ak nie priamo väčšina, sú Rusi, ktorí sa tak snažia obísť sankcie uvalené na ich krajinu.
Veľkým otáznikom je tiež zaistenie bezpečnosti pri vydávaní cestovného dokladu, ktorý držiteľa oprávňuje k bezvízovému styku s aspoň 166 štátmi. Maltská vláda reagovala na obavy zverejnením zoznamu tých, ktorí vlani získali maltské občianstvo. Dokument však obsahuje iba mená, nie je zrejmé ani z akej krajiny žiadatelia pochádzajú.
„Žiadatelia musia podstúpiť tvrdú a dôkladnú bezpečnostnú previerku,“ dušuje sa hovorca maltského premiéra Kurt Farrugia. „Vždy sme hľadali len kvalitné osoby,“ poznamenal s tým, že uchádzači sú overovaní na Medzinárodnom trestnom súde a Interpole a nesmie mať záznam v registri trestov. Až 25 percent záujemcov je podľa neho na základe previerky odmietnutých.
„Je zrejmé, že program budú aj naďalej sprevádzať obavy z bezpečnostných dopadov. Ľudia, ktorí prichádzajú, nemusia byť pre našu krajinu žiadúci,“ vymedzil sa proti maltskému prístupu britský konzervatívec Andrew Rosindell. A upozornil, že Malta svojím konaním fakticky rozhoduje o imigračnej politike ďalších štátov.