Idea je prostá. Ak chcete poraziť teroristov, musíte povzniesť ľudí z biedy. Ak chcete povzniesť ľudí z biedy, musíte im dať vlastnícke a iné práva.
Byť hlavným terčom teroristickej organizácie, prežiť tri atentáty a nakoniec teroristov len silou vlastnej myšlienky poraziť, to nebýva bežným osudom ekonómov.
Hernando de Soto Polar ale tiež nie je bežným ekonómom. Myšlienky obsiahnuté v jeho takmer tridsať rokov starom bestselleri "Iný chodník", pomohli poraziť maoistických teroristov z organizácie Svetlý chodník.
Slávny peruánsky ekonóm Hernando de Soto Polar.
Podobný recept, ktorý fungoval proti peruánskym revolucionárom, sa snaží de Soto využívať aj vo svojom už štyri dekády trvajúcom celosvetovom boji proti chudobe. Vychádza pritom zo zdanlivo jednoduchej úvahy. Ak chcete povzniesť ľudí z biedy, dajte im vlastnícke a iné práva.
"Problémom je, že väčšina ľudí na svete nemá vyjasnené svoje vlastnícke práva. Zo 7,3 miliardy ľudí plných päť miliárd nemôže voľne nakladať so svojím majetkom. Automaticky sú potom chudobní," tvrdí de Soto.
ochrana teroristami alebo vládou
To isté bolo problémom aj v Peru. Popularita organizácie Svetlý chodník medzi chudobnými farmármi podľa de Sota spočívala v tom, že im zaručovala ochranu ich majetku.
"Rozhodli sme sa, že teroristov porazíme tým, že túto ochranu bude namiesto nich vykonávať vláda. Ide o to, čo ľudia preferujú, či ochranu svojich práv prostredníctvom zbraní, alebo ochranu prostredníctvom zákona. To druhé býva pre farmárov lepšie, už len kvôli tomu, že keď k vám niekto príde so zbraňou, ľahšie zvedie vašu dcéru," hovorí de Soto.
Stratégia, ktorá sa osvedčila v Peru, môže byť podľa neho úspešná aj v boji proti ISIS. "Je to ten istý princíp. Vieme, že keď bojovníci ISIS prídu do dediny, začnú najprv distribuovať alebo potvrdzovať vlastnícke práva obyvateľov," vysvetľuje peruánsky ekonóm.
Podľa jeho zistení hral problém vlastníckych práv dôležitú úlohu aj pri takzvanej arabskej jari, ako sa označuje vlna protestov, nepokojov a revolúcií, ktoré sa vo väčšine arabských štátov zdvihla koncom roka 2010. Impulzom bolo sebeupálenie Tunisana Mohammeda Bouaziziho.
"Počas pár týždňov padli štyri vlády. Bolo to neuveriteľné vzopätie, ak vezmeme do úvahy predpoklad, že Arabi sa normálne nedokážu ani organizovať, aby usporiadali oslavu. Začalo ma strašne zaujímať, aká sila ich dala dokopy," hovorí de Soto. Ustanovil tím, ktorý sa v severnej Afrike snažil vypátrať, čo všetkých protestujúcich spojilo.
Hernando de Soto vysvetľuje korene arabskej jari:
Vyvlastnili im majetok, zažili poníženie
Zistil, že paralelne s Bouazizim sa pokúsilo upáliť ďalších zhruba šesť desiatok ľudí, z ktorých polovica nakoniec prežila. Časť z nich sa podarilo vyspovedať.
"Z tých šiestich desiatok ľudí ani jeden neurobil náboženské vyhlásenie. Ani jeden pred smrťou nevystúpil s politickou proklamáciou. Viete, čo všetci hovorili? Že im bol vyvlastnený majetok. Že tým boli ponížení," hovorí de Soto.
Stačilo by pritom dať ľuďom papier ku všetkému, čo vlastnia, a boli by razom vyvedení z chudoby. Bez príslušného dokladu si totiž napríklad nemôžu ani zaobstarať úver, aby založili alebo rozšírili svoj biznis.
Náboženstvo hrá v revoltách arabského sveta podľa de Sota len menšiu úlohu.
"Mám pocit, ako by západný svet bol tak fascinovaný moslimskou kultúrou, že sa na islamský svet pozerá ako na niečo, čo prichádza z minulosti. Tí ľudia sú ale pritom rovnakí ako my. Chcú mať svoj majetok, jazdiť v peknom aute a trikrát denne sa najesť. Preto robia presne to isté čo Oliver Twist alebo Jean Valjean. Idú za lepším, chcú ísť do lepšieho sveta. Idú k vám," povedal de Soto.