Dve americké ekonómky sa pozreli na to, ako prišli tí najbohatší z bohatých k svojmu majetku a aké trendy ovplyvňovali ich životy v posledných dvoch dekádach.
Žijeme v ére superboháčov. Hoci svetová ekonomika nerastie nijako závratným tempom, počet dolárových miliardárov láme historické rekordy. Vlani ich podľa rebríčka amerického časopisu Forbes chodilo po svete rekordných 1826.
Vďaka bádaniu dvoch amerických ekonómiek teraz vieme, kde prišli k svojmu majetku a aké trendy vládnu svetu najbohatších v posledných rokoch.
Caroline Freundová a Sarah Oliverová vo svojej práci "Pôvod superboháčov: databáza miliardárskych charakteristík" preskúmali miliardárske štatistiky Forbesu z rokov 1996 až 2015. A dospeli k niekoľkým veľmi zaujímavým záverom.
Tak napríklad zistili, že všetci rumunskí, gruzínski, kazašskí a angolskí dolároví miliardári majú jedno spoločné. Za svoje imanie vďačia politickým väzbám. Napríklad v Česku to isté platí o polovici dolárových miliardárov.
Svet najbohatších prešiel zásadnými zmenami
Z dát jasne vyplýva, že čím viac ideme v Európe na východ, tým viac nájdeme miliardárov, ktorí prišli k majetku vďaka väzbám na politikov. Kým napríklad v Nemecku sa k tejto skupine počítajú asi dve percentá tých najbohatších a vo Francúzsku necelých päť percent, v Česku k nim patrí polovica, na Ukrajine 56 percent a v Rusku dokonca 64 percent dolárových miliardárov.
Výnimkou z tohto pravidla sú iba Veľká Británia a Belgicko, kde sa vďaka politickým konexiám môže k miliardárom počítať okolo tretiny najbohatších ľudí. V Spojených štátoch stoja naopak dobré väzby s politikmi za majetkom miliardárov len zriedka - konkrétne v necelých štyroch percentách prípadov.
Zásadným zdrojom bohatstva je pre amerických miliardárov niečo iné ako politické konexie - finančný sektor. Nielenže ich v tejto oblasti pôsobí viac ako štvrtina, finančníctvo zároveň najväčšou mierou prispelo v posledných rokoch k nárastu počtu superboháčov v Spojených štátoch. Zatiaľ čo v Európe prispelo v rokoch 1996 až 2014 k "rozmnoženiu" miliardárov len zo 14 percent, v USA to bolo rovných 40 percent.
Obom bádateľkám sa tiež podarilo vysledovať, že svet tých najbohatších prešiel za posledných dvadsať rokov dvoma zásadnými zmenami. Po prvé, počet miliardárov v rozvíjajúcich sa krajinách aj ich čistý majetok razantne stúpli.
Dáta krásne ukazujú, ako sa koncentrácia miliardárov presúva z Japonska do Číny, zatiaľ čo v juhovýchodnej Ázii bohatí rýchlo chudobnejú po ázijskej finančnej kríze v rokoch 1997 až 1998. Vzostup rozvíjajúcich sa trhov je napokon vidieť aj v Európe, kde postupom času stále viac pribúda miliardárov vo východnej časti kontinentu.
V Európe je zdrojom dedičstvo
Po druhé, počet miliardárov, ktorí sa k svojmu imaniu dostali vlastným pričinením, prevýšil počet tých, ktorí svoje miliardy zdedili po predkoch. Tento trend je najviditeľnejší v USA, ktoré tak potvrdzujú svoju povesť miesta, kde má každý šancu zbohatnúť.
Európa naopak potvrdzuje povesť kontinentu dlhých tradícií. Zdrojom majetku najbohatšej vrstvy obyvateľstva je tu z viac ako polovice stále dedičstvo. Pätina európskych miliardárov drží dokonca svoje imanie už po štyri či viac generácií. V USA to platí len o desatine tamojších miliardárov. Väčší podiel dedičov v Európe je vidieť aj na strednom veku firiem najväčších boháčov. Kým v USA je to 42 rokov, v Európe je stredná staroba miliardárskych spoločností 61 rokov.
Staršie sú v Európe aj spoločnosti, ktoré miliardári vybudovali na zelenej lúke. V USA je stredný vek týchto firiem 33 rokov, zatiaľ čo v Európe 38 rokov. Ukazuje sa tak, že európskym spoločnostiam trvá dlhšie, než napučia do určitej veľkosti. Sčasti to môže byť spôsobené aj tým, že mladé technologické miliardárske firmy sa ďaleko viac koncentrujú v USA.
Zdanlivo suché dáta ukazujú jeden pre Európu potenciálne nebezpečný trend. V posledných rokoch sa tu nedarí vytvárať mladé spoločnosti, ktoré svojim šéfom prinesú rozprávkové imanie. Po roku 2007 dokonca nevznikla v Európe jediná firma, ktorá by priniesla zakladateľom extrémne vysoký majetok.
Stredný vek spoločností tak rýchlo stúpa. Kým v roku 2001 bol na úrovni 52 rokov, v roku 2014 to bolo už spomínaných 61 rokov. Tento trend v USA nie je vidieť. Stredný vek firiem tam v posledných rokoch osciluje okolo 40 rokov. Jasne je tak vidieť, že Spojené štáty sú ďaleko dynamickejšou oblasťou než trochu "zaspatá" Európa.
Aj finančný mág Warren Buffett sa však dokáže pomýliť. Pozrite sa, ako za dva dni prišiel o dve miliardy: