Nízke ceny ropy a devalvácia rubľa zasadili veľkú ranu ekonomickej situácii ruských obyvateľov, napísal dnes denník The Moscow Times.
Ruská stredná trieda sa podľa ruských prieskumov zmenšila o 16 percent, čo je asi 14 miliónov ľudí. Táto konkrétna štatistika je súčasťou takzvaného Ivanovovho spotrebiteľského indexu, ktorý vytvoril bankový dom Sberbank a ktorého meno odkazuje na najrozšírenejšie ruské priezvisko.
Zhoršujúca sa situácia
Banka zistila, že na jeseň roku 2014, pred devalváciou rubľa, sa 61 percent Rusov považovalo za príslušníkov strednej triedy. V súčasnej dobe sa podľa prieskumu za strednú triedu považuje len 51 percent Rusov. Chýbajúcich desať percent sa ocitá v nižšej triede, pretože náklady rastú rýchlejšie ako príjmy.
Tí s najnižšími príjmami musia hľadať lacnejšie služby a svoje náklady obmedziť na to najnutnejšie. Reálne príjmy klesali každý rok o sedem percent a reálne dôchodky, do ktorých je započítaná inflácia, o štyri percentá.
Sberbank od roku 2013 zverejňuje tiež štvrťročný index dôvery spotrebiteľov. Podľa neho spotrebitelia v posledných mesiacoch pociťujú zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu. Viac ľudí má pocit, že sa situácia zhoršila ako zlepšila.
Najhoršie obdobie bolo v zime 2014 až 2015, kedy rubeľ klesol a ceny vzrástli, a v zime 2015 až 2016, keď rast cien začal výrazne prevyšovať príjmy. Hoci sa podľa ukazovateľov situácia mierne zlepšila, stále sa nevrátila na úroveň z roku 2013, kedy príjmy ešte stúpali.
Spotrebitelia však majú aj dôvod na optimizmus. Inflácia sa spomalila a množstvo firiem začalo opäť najímať nových zamestnancov, čo upokojuje obavy Rusov zo straty zamestnania. Vyhliadky do budúcnosti však zostávajú ponuré.
Kto tvorí ruskú strednú triedu?
Definícia je v tomto prípade dôležitá a je ťažké to posúdiť vzhľadom k veľkým finančným rozdielom v krajine, píše ruský denník. Podľa definície Ústavu sociológie ruskej Akadémie vied sa do strednej triedy počítajú tí, ktorí pred rokom mali príjem 23 000 rubľov (340 eur) mesačne na jedného rodinného príslušníka, vrátane dôchodcov a detí.
Dôležitejšie však je, že 10 až 20 percent z týchto ľudí sa už nepovažuje za príslušníkov strednej triedy. Začať šetriť museli aj niektorí z hornej časti stredných vrstiev.
Ruské reakcie na sankcie, ktoré znamenali obmedzenia predaja potravinárskych výrobkov z Európskej únie a Ukrajiny, odopreli množstvu ľudí z horných vrstiev lahôdky, na ktoré boli zvyknutí a tiež zapríčinili dramatický rast cien potravín.
Ruské rodiny takmer melú z posledného. Svoje výdavky musia obmedziť na základné potreby, teda jedlo, elektrinu, vodu a kúrenie, uvádza riaditeľka ruskej Prezidentskej akadémie vied a národného hospodárstva Taťjana Malevovová.
Stabilita ako negatívny trend
Zamestnanci súkromného sektora, ktorí pracujú v doprave, v stavebníctve a v komunikáciách sa cítia najviac neistí. Pesimizmus sa prejavuje hlavne u ľudí, ktorí sa živia predajom luxusného tovaru.
Tržby áut v posledných rokoch klesli o polovicu a klesajú ďalej. Dopyt po cestovaní, zábave a športových aktivitách tiež klesol. Ľudia pracujúci v týchto oblastiach tak prišli o značnú časť príjmu či o pracovné miesta.
Naopak výdavky domácností za zdravotnú starostlivosť v posledných rokoch stúpali rýchlejšie ako vládne výdavky v tejto oblasti.
Okolo roku 2000 Rusi ďakovali prezidentovi Vladimirovi Putinovi za to, že stabilizoval ekonomiku. Teraz, 18 mesiacov od najhoršej fázy krízy, sa stabilita vrátila, ale ako negatívny trend, konštatuje The Moscow Times.