Európska ekonomika javí známky oživenia i keď pomalého, inflácia sa už tiež odrazila od nuly a nezamestnanosť klesla pod 10 percent. Napriek tomu ostala Európska centrálna banka (ECB) opatrná a nechala na svojom decembrovom zasadaní úrokové sadzby na nule.
Eurobanka sa nedotkla ani kritizovanej zápornej depozitnej sadzby, ktorá ostala na úrovni -0,4 percenta.
Zadné dvierka
Centrálna banka tiež oznámila, že jej program výkupu dlhov štátov, teda tlačenie lacných peňazí do ekonomiky, bude pokračovať ešte rok. Do marca budúceho roka v terajšom objeme 80 miliárd eur mesačne a od apríla nákupy utlmí na 60 miliárd mesačne.
Navyše centrálni bankári vo Frankfurte si nechali otvorené dvere na opätovné zvýšenie tlačenia peňazí v prípade, „ak sa ekonomike nebude opäť dariť“. Euro v reakcii na rozhodnutie posilnilo a výnosy z dlhopisov mierne spadli.
Obavy z politikov
Trhy aj analytici očakávali, že eurobanka so sadzbami hýbať nebude, a tiež správne odhadovali, že vykupovanie štátnych či firemných dlhopisov sa môže predĺžiť. Odhady však boli len o pol roka, takže v tomto smere išla ECB ešte ďalej.
Bankári sa zrejme obávajú najmä politickej nestability v Európe v budúcom roku. Voľby budú v niekoľkých dôležitých krajinách eurozóny ako v Nemecku, Holandsku, ale aj vo Francúzsku.
„V posledných týždňoch dávala banka jasne najavo, že má obavy z politikov,“ vysvetľuje Jan Bureš hlavný ekonóm Poštovní spořitelny. Podľa neho majú bankári strach, že by politická neistota bez menového vankúša mohla poškodiť mierne sa zotavujúcu ekonomiku.
„Draghi to má ťažké, riadi menovú politiku v neľahkom prostredí. V histórii neexistuje príklad úspešného udržania menovej únie v prostredí bez fiškálnej a politickej únie,“ vysvetľuje Peter Voštinár, zakladateľ Pevoni Investments & Trading.
ECB podľa neho potrebuje rozmýšľať do budúcnosti nad tým, ako by pomohli trhom, ak by došlo k ďalšej kríze. „Možno naozaj riešením je - bez šokovej terapie a teda pomaly a premyslene - vydláždiť cestu k odchodom južných krajín od eura k pôvodným menám, alebo Nemecka k marke,“ uvažuje Voštinár.