O predaji oceliarskej spoločnosti U. S. Steel Košice sa špekuluje už dlho. Pred niekoľkými rokmi o ňu mali záujem indický Arcelor-Mittal, ukrajinský Metinvest, ruský Evraz či Metalloinvest. Vtedy potenciálni záujemcovia nenašli s vedením v Pittsburghu spoločnú reč a k predaju sa ani nepriblížili. Americkí majitelia nedávno zmietli zo stola aj ponuku od holdingu CEFC i od konzorcia spoločností na čele s Moravia Steel. Napokon dali zelenú čínskej He Steel Group. Obe spoločnosti podpísali minulý týždeň vo štvrtok v Pittsburghu memorandum o porozumení, ktoré je prvým krokom pri vstupe čínskeho kapitálu do košickej fabriky. HN vám prinášajú päť otázok a odpovedí ohľadne potenciálneho predaja.
1. Kto je U. S. Steel a prečo predáva slovenskú divíziu?
U. S. Steel je americká spoločnosť sídliaca v oceliarskom meste Pittsburgh. Pôsobí v Severnej Amerike a centrálnej Európe. Ročne vyprodukuje takmer 25 miliónov ton surovej ocele. Dôvodom predaja dcérskej spoločnosti na Slovensku sú najmä dlhodobé negatívne hospodárske výsledky. Hoci začiatkom novembra 2016 zverejnila americká oceliarska korporácia najlepšie štvrťročné výsledky za posledné dva roky, výhľadovo Američania očakávajú za celý vlaňajšok celkovú stratu korporácie na úrovni približne 355 miliónov dolárov. Slovenská U. S. Steel Košice je aktuálne jediná európska dcéra americkej U. S. Steel. Generuje zhruba 20 percent tržieb celej korporácie a ako jediná za posledné štyri roky vytvára kladné hospodárske výsledky. Americká matka však do Košíc investuje príliš málo a kapitál chce smerovať do fabriky v USA. Okrem toho aj nový americký prezident Donald Trump sľubuje podporu oceliarskeho priemyslu v Spojených štátoch.
2. Kto je čínska He Steel?
Hebei Iron and Steel Group Company vznikla v roku 2008 zlúčením oceliarní Tangshan Iron and Steel Group a Handan Iron and Steel Group. Výrobný konglomerát v súčasnosti operuje s prívlastkom najväčšej čínskej a druhej najväčšej svetovej oceliarne. V Číne má viac ako 130-tisíc zamestnancov. Spoločnosť si svoj biznis rozdelila do štyroch sektorov: Divízia Železo a oceľ, Zaoceánska divízia, Neoceliarska divízia a Divízia Finančné služby. Do obrieho konglomerátu spadajú napríklad aj najmodernejšie čínske oceliarne He Steel-Tangsteel, ktoré zamestnávajú vyše 33-tisíc ľudí a ich ročná výrobná kapacita dosahuje 18 miliónov ton oceliarskych výrobkov. Akcie firmy sa obchodujú na burze v Šenzene, korporácia však podlieha štátnemu dohľadu provincie Hebei. Tržby konglomerátu za rok 2015 dosahovali viac ako 38 miliárd eur a hrubý zisk dosiahol v roku 2015 viac ako 175 miliónov eur.
3. Čo bude nasledovať po podpísaní memoranda?
Nasledujúcim krokom po podpísaní „memoranda o porozumení“ v Pittsburghu bude takzvaná due diligence, ktorá odštartuje v priebehu februára. Z európskeho hľadiska označuje tento termín komplexný audit, teda hĺbkovú kontrolu či previerku podniku. „Memorandum nemá presné pravidlá, ale stanovujú sa v ňom konkrétne hranice obchodu a termíny. Vy za takých okolností máte záujem a my za týchto podmienok vieme predať. Podpis memoranda zároveň odblokuje iných záujemcov,“ vysvetľuje viceprezident Zväzu strojárskeho priemyslu Juraj Borgula. He Steel iba nedávno odkúpila od srbskej vlády železiarne v hodnote 46 miliónov eur. Podľa informácií HN od podpísania memoranda do spečatenia zmluvy prešli tri mesiace. Či to tak bude aj na Slovensku, je zatiaľ otázne.
Z iného memoranda, ktoré podpísala slovenská vláda s Američanmi ešte v roku 2013, však vyplývajú pri zmene majiteľa košických železiarní sankcie. Ak by došlo k predaju do konca marca 2017, spätná platba z vrecka oceliarov do štátneho rozpočtu dosiahne sumu 20 miliónov dolárov.
4. Čo bude so zamestnancami košickej „steelky“?
Americká oceliarska korporácia United States Steel Corporation dostávala v posledných rokoch ťažké údery. Importy lacnej čínskej ocele ju prinútili konsolidovať svoj biznis. V Severnej Amerike vypla vysoké pece vo Fairfielde v americkej Alabame a dočasne odstavila i fabriku Granite Cite v Illinois. Opatrenia zasiahli aj tisícky jej zamestnancov. Tieň škrtov pritom neobchádzal ani jediný európsky závod amerického oceliarskeho gigantu. V Košiciach dočasne škrtili pracovný týždeň na štyri dni a od marca 2016 redukovali počet zamestnancov tempom približne 30 ľudí za mesiac. Kým začiatkom roku 2016 pracovalo v železiarňach zhruba 10 200 ľudí, do júna fabrika zrušila okolo 200 pracovných miest a v rozdávaní výpovedí pokračovala ďalej. Očakáva sa preto, že zamestnanosť v oceliarňach spadla pod hranicu 10-tisíc pracovníkov. Po začiatku „mečiarovskej“ privatizácie v roku 1993 mala oceliareň 14-tisíc zamestnancov a dlho bola najväčším zamestnávateľom na našom pracovnom trhu. Dnes to však už neplatí ani medzi súkromnými spoločnosťami. Slovenskou jednotkou sa totiž stal bratislavský Volkswagen. Čo sa stane so zamestnancami po zmene vlastníka, zatiaľ nie je známe, ani to z memoranda nevyplýva.
5. Ako sú na tom oceliari vo svete?
Globálna ekonomika v súčasnosti pociťuje spomalenie, čo Čínu núti k zmene hospodárskej stratégie. Jednu z najväčších prekážok, ktorým tamojšia vláda čelí, predstavuje nadbytok kapacít v oceliarskom priemysle, ktorú exportujú do Európy aj napriek strate. Európska únia sa rozhodla uložiť na oceľ z tretích krajín konečné antidampingové clá, aby chránila domáci priemysel. Clo sa pohybuje od 5,1 do 64,9 percenta. Zavedeniu konečných ciel prechádzalo prešetrenie mnohých spoločností z Číny a Taiwanu. Producenti ocele v Únii sa sťažujú na záplavu materiálu, ktorý Čína podľa nich vyváža so stratou, pretože jej má nadbytok. Firmy sa preto postupne odkláňajú od svojho hlavného biznisu so surovým železom a investujú do ďalších odvetví hospodárstva s vyššou pridanou hodnotou.