Zatiaľ čo ešte pred pár rokmi by sa o prípadnom vystúpení Talianska z eurozóny vôbec nediskutovalo, v týchto dňoch je stále viac Talianov presvedčených, že krajina by sa mala radšej vrátiť k pôvodnej mene. A vzhľadom na možnosť predčasných parlamentných volieb tieto nálady využíva stále viac politikov, ktorí z ekonomických problémov v krajine vinia práve jednotnú menu.
"Pred prijatím eura sa nám žilo omnoho lepšie," tvrdí 32-ročný zememerač Luca Fioravanti. "Ceny sa od zavedenia eura zvýšili, platy sa však nemenili. Mali by sme z tohto systému vystúpiť a vrátiť sa späť k našej národnej mene," dodal.
Centrálna banka však v rastúcej averzii voči euru vidí obrovské riziko. Preto sa v týchto dňoch viceguvernér Salvatore Rossi zúčastnil na diskusiách v rozhlase, čo je podľa zdroja z banky súčasťou plánov inštitúcie priblížiť sa viac ľuďom a poukázať na riziká prípadného vystúpenia z eurozóny.
Odchod z Európskej únie, tak ako o tom rozhodli Briti v júnovom referende, si väčšina Talianov neželá. Taliansko patrí k zakladajúcim členom Európskej únie a mnohí Taliani sú presvedčení, že tým prispeli k udržaniu mieru a stability v Európe. V prípade eurozóny sú však už postoje odlišné. Vládnuca Demokratická strana je síce stále za zotrvanie v eurozóne a podporuje aj užšiu integráciu, poukazuje však na príliš prísne fiškálne pravidlá.
Demokratická strana by mala byť pri moci do roku 2018, neúspech Mattea Renziho v referende o ústavných zmenách, ktoré viedlo v decembri k jeho odchodu z premiérskeho kresla, však nevylučuje, že voľby budú aj skôr. A ďalšie tri veľké strany sa voči jednotnej mene stavajú negatívne až nepriateľsky.
V minulosti pritom Taliani patrili k najväčším stúpencom eura. Ešte v apríli 2002 boli druhými najväčšími stúpencami jednotnej meny hneď po Luxemburčanoch. Za euro sa vtedy vyslovilo 79 percent anketovaných.
Situácia Talianska sa však postupne zhoršovala. Veľkosť ekonomiky je v súčasnosti stále o 7 percent menšia než pred finančnou krízou v roku 2008 a miera nezamestnanosti mladých sa pohybuje okolo 40 percent. Výsledok sa dostavil: podľa decembrového prieskumu Európskej komisie považuje euro za "dobrú vec" len 41 percent Talianov. Až 47 percent opýtaných označilo euro "za nie dobré pre Taliansko".
Toho sa chytili aj viaceré politické strany, pričom najostrejšie proti euru vystupuje krajne pravicová Liga Severu. Podľa jej predsedu Mattea Salviniho "je euro jedným z najväčších ekonomických a sociálnych zločinov spáchaných voči ľudstvu". Zároveň prisľúbil, že v prípade víťazstva v parlamentných voľbách presadí odchod Talianska z eurozóny. Zatiaľ má však Liga Severu len 13 percentnú podporu.
Väčším problémom by mohlo byť antisystémové Hnutie 5 hviezd. Podľa prieskumu má podporu približne 30 %, teda zhruba na úrovni vládnucej Demokratickej strany a v prípade nástupu k moci je pripravené vyhlásiť o zotrvaní v eurozóne referendum. Talianska ústava však referendum o medzinárodných dohodách, ku ktorým patrí aj členstvo v eurozóne, nepovoľuje. Hnutie si však poradilo aj s tým a oznámilo, že vyhlási "nezáväzné hlasovanie," v ktorom by Taliani dali najavo svoj názor. Jednoznačne však trvajú na tom, že by sa o tom malo hlasovať, "kým nebude neskoro".
Ako pre agentúru Reuters povedal Luigi di Maio, potenciálny kandidát hnutia na post premiéra, euro v tejto podobe jednoznačne odmieta. "Mali by sme sa vrátiť k pôvodnej mene, alebo, ak by došlo k dohode s niektorými ďalšími krajinami, vytvoriť novú spoločnú menu s novými pravidlami," povedal.
Svoje vlastné predstavy v súvislosti s eurom má aj Forza Italia Silvia Berlusconiho. Podľa predstaviteľov tejto strany by z eurozóny malo vystúpiť Nemecko, ktoré je najsilnejšou krajinou v rámci bloku a tlačí na dodržiavanie úsporných opatrení. Prípadne, že Taliansko by malo mať právo používať súbežne euro aj líru. Takýto model by však podľa viacerých ekonómov nefungoval.
Stúpenci odchodu Talianska z eurozóny tvrdia, že devalvovaná mena by podporila export a navyše, zbavením sa záväzkov v podobe fiškálnych pravidiel by krajina mohla zvýšiť verejné výdavky, čo by podporilo ekonomický rast a vytvorilo nové pracovné miesta. Oponenti sa obávajú prudkého rastu úrokových sadzieb, inflácie, odlevu kapitálu, bankovej krízy a prípadne až neschopnosti splácať dlh.
Do diskusií vstúpila aj centrálna banka, ktorá varovala, že odchod z eurozóny povedie k prepadu hodnoty úspor Talianov. Jej pozícia však v diskusiách o budúcnosti Talianska v eurozóne nie je práve najlepšia. Mnohí Taliani obviňujú banku z toho, že nedokázala zabrániť viacerým krízam, ktoré krajinu zasiahli. Navyše, svoju pozíciu si zhoršila aj príliš optimistickými prognózami v súvislosti s vývojom ekonomiky, ktoré sa ale nenaplnili. V súčasnosti sa preto takému rešpektu obyvateľov, ako kedysi, už neteší.