Islamské bankovníctvo rastie na význame, a s tým sa mení aj jeho tvár. Aj keď zatiaľ veľmi pomaly. Začiatkom februára sa objavili správy, že moslimské banky v Pakistane sa usilujú o vznik platformy pre obchod s komoditami. Kým Pakistan chce nákup a predaj surovín podľa vzoru Západu ešte len zaviesť, v Malajzii už podobný systém majú. Zákonodarcovia a banky v Kuala Lumpure teraz rokujú o väčšom prepojení tamojších bankových domov s cieľom uviesť na trh nové produkty. Ďalšie krajiny ako India alebo Kirgizsko upravujú legislatívu tak, aby tamojšie banky mohli ponúkať aj služby vyhovujúce pravidlám islamu.
Svetová pozornosť je teraz napriek tomu najviac upriamená na konzervatívny Pakistan, kde finančné domy rokujú s burzou s cieľom lepšie využiť nadmernú likviditu, ktorá už presahuje objem 400 miliárd pakistanských rupií (3,6 miliardy eur). Obchodovanie na novej platforme bude prebiehať na báze Murabaha transakcií, čo je spôsob, ako financovať nákup tovaru vopred, bez toho, aby kúpna strana platila úrok. Ten totiž právo šaria zakazuje. Ak dohoda medzi tamojšími autoritami nastane, krátkodobé financovanie zaistia práve islamské banky. Rokovania sa teraz točia okolo toho, čo presne bude na platforme možné nakupovať a predávať.
Nákup ropy za hotovosť
„V návrhu je nákup ropy za hotovosť a následný predaj tretej strane s odkladom platby,“ povedal pakistanskému serveru The News International dobre informovaný zdroj. „Niektorí hráči pracujú na spôsobe, ako komoditnú platformu Murabaha prepojiť s medzinárodnými burzami s cennými papiermi v Dubaji, Londýne alebo Malajzii,“ dodal. Návrhy musí teraz posvätiť rada šaria pri Pakistanskej štátnej banke (SBP). Tá podľa všetkého už zasadla a teraz zvažuje za a proti. Prebytočné peniaze ju zrejme tlačia a rada by ich nejako využila.
Pakistanská finančná revolúcia sa má týkať aj drobnejších sporiteľov, ktorí sa na miestnom bankovníctve dosiaľ nepodieľajú. Zmien sa má dočkať aj vládou riadený program národných úspor. Islamabad teraz zvažuje, že drobným sporiteľom umožní vkladať svoje úspory výmenou za štátne dlhopisy sukuk, teda formu cenných papierov, ktoré sú v súlade s moslimskou vierou.
Hovorca tamojšej centrálnej banky finančného servera MENAFN potvrdil, že vláda by vďaka novým dlhopisom získala značné prostriedky pre investície a financovanie chodu štátu. Pakistanská vláda vydala v rokoch 2008 až 2016 celkovo osemnásť domácich sukuk, vďaka ktorým získala 668 miliárd rupií (skoro 6,2 miliardy eur). Tie však boli prispôsobené investičnej schéme klasických bánk a zanedbávali tak prípadných záujemcov z radov bežných Pakistancov. Svetová banka vo svojej správe uvádza, že pakistanský priemysel a obchod budú potrebovať omnoho viac prostriedkov, než má v súčasnosti k dispozícii. Slabý prístup ku kapitálu je podľa americkej inštitúcie jednou z hlavných bŕzd v naplnení potenciálneho ekonomického rastu.
Rozvoj brzdí nedostatok kapitálu
Islamský štýl bankovníctva je v rozmachu aj v ďalších ázijských krajinách. V Indickom Gudžaráte sa otvára saudskoarabská Islamská rozvojová banka, ktorá má pomôcť obchodu medzi moslimskými krajinami a Indiou.
Indická centrálna banka tento krok už v minulosti odporučila vláde s cieľom zapojiť aj časť spoločnosti, ktorá sa doteraz nemôže z náboženských dôvodov podieľať na finančnom sektore.
Islamské bankovníctvo bude po novom súčasťou bankového sektora aj v Rusku a Kirgizsku a všimol si ho aj Medzinárodný menový fond (MMF). Výkonný orgán finančnej inštitúcie so sídlom vo Washingtone zorganizoval začiatkom februára vôbec prvé zasadnutie na danú tému. „Islamské bankovníctvo rýchlo rastie na objeme a komplexnosti. Zároveň predstavuje výzvu pre dozorné orgány a centrálne banky,“ uviedol MMF v tlačovej správe. Šaria bankovníctvo možno dnes nájsť vo viac ako 60 krajinách po celom svete. Podľa MMF bude do budúcnosti stúpať tak jeho úloha v globálnej bankovej komunite, ako aj s ním spojené riziká – najmä začlenenie islamských finančných pravidiel.
Islamské bankovníctvo
Murabaha
Nákup s odloženou splatnosťou. Banka namiesto poskytnutia úveru na nákup určitého produktu tento tovar sama kúpi. Klient s ním potom smie disponovať, avšak až do zaplatenia kúpnej ceny vrátane prirážky zostáva tovar v majetku banky.
Sukuk
Islamská obdoba dlhopisu. Ide o obchodovateľný „certifikát“, ktorý zaručuje vlastníctvo určitej časti podkladového aktíva.