Eurozóna v najbližších mesiacoch pravdepodobne vstúpi do recesie, ktorá nebude mierna. Následné hospodárske oživenie bude navyše ťažké a len pomalé. Predpovedajú to ekonómovia z popredných svetových bánk.
Členské krajiny eurozóny sa teraz boria s energetickou krízou, za ktorou čiastočne stojí vojna na Ukrajine. Vysoké ceny energií tlačia nahor infláciu, čo núti Európsku centrálnu banku (ECB) k zvyšovaniu úrokových sadzieb.
"Spotrebiteľská dôvera sa zhoršila tak výrazne, že recesia pravdepodobne nebude mierna," povedal televízii CNBC hlavný ekonóm banky Berenberg Holger Schmieding.
Horšie, ako predpovedá ECB
Predpovedal, že hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny v tomto štvrtom štvrťroku a v prvom štvrťroku budúceho roka výrazne klesne. Celkový rozsah tohto poklesu podľa neho dosiahne 1,7 percenta. Hospodárska recesia sa obvykle definuje ako najmenej dva štvrťroky poklesu ekonomiky za sebou.
Ekonóm Spyros Andreopoulos z francúzskej banky BNP Paribas predpovedal, že hospodárska recesia v eurozóne bude výraznejšia, ako predpokladá ECB. "Vidím nebezpečenstvo, že recesia by mohla pokračovať aj v druhom štvrťroku budúceho roka," dodal. Poukázal na negatívne dopady energetickej krízy a sprísňovania menovej politiky.
Hospodársky útlm v eurozóne podľa ekonómov nebude taký výrazný ako v čase globálnej finančnej krízy alebo počas pandémie choroby covid-19. V roku 2009 ekonomika eurozóny v dôsledku globálnej finančnej krízy klesla o 4,4 percenta a v roku 2020 sa kvôli pandémii prepadla dokonca o 6,1 percenta.
Súčasná prognóza ECB predpokladá, že HDP eurozóny sa v budúcom roku zvýši o 0,9 percenta po tohtoročnom náraste o 3,1 percenta. Aktualizované hospodárske prognózy ECB zverejní budúci mesiac.
Popredná americká investičná banka Morgan Stanley predpovedá, že ekonomika eurozóny v budúcom roku klesne o 0,2 percenta. Výrazne by k tomu malo prispieť Nemecko, kde sa HDP podľa banky zníži o 0,7 percenta.
Na stole je plynová otázka
"Situácia na trhu so zemným plynom zostáva napätá a ceny zrejme zostanú zvýšené. Rozpočtová podpora je výrazná, inflácia má však negatívne dopady na zisky firiem a na reálne príjmy domácností, čo znižuje investície a spotrebu," uviedli analytici Morgan Stanley.
Aj v prípade, že hospodárska recesia v eurozóne skončí už v prvom štvrťroku budúceho roka, zostane podľa ekonómov situácia v ďalších mesiacoch ťažká. "Očakávam, že oživenie bude pomalé," uviedol ekonóm Marco Valli z najväčšej talianskej banky UniCredit. Dodal, že jednou z hlavných bŕzd oživenia budú vysoké úrokové sadzby. Budúci rok podľa neho pre ekonomiku eurozóny rozhodne nebude ľahký.
Pomalé hospodárske oživenie očakáva aj ekonóm Felix Hufner z najväčšej švajčiarskej banky UBS. Upozorňuje, že európskym krajinám sa síce pred tohtoročnou zimou podarilo naplniť zásobníky plynu, ale v budúcom roku si budú musieť zabezpečiť nové zdroje, aby nahradili výpadok dodávok z Ruska.
ECB dnes v súvislosti s výrazným zdražovaním energií, vysokou infláciou a slabým hospodárskym rastom varovala pred vzostupom rizík pre finančnú stabilitu eurozóny. "Ľudia a podniky už pociťujú dopad rastu inflácie a spomaľovania ekonomickej aktivity," uviedol viceprezident ECB Luis de Guindos v správe o hodnotení finančnej stability eurozóny. "Naším názorom je, že riziká pre finančnú stabilitu sa zvýšili, zatiaľ čo technická recesia v eurozóne sa stáva pravdepodobnejšou," dodal.
ECB minulý mesiac v snahe dostať infláciu pod kontrolu znovu sprísnila menovú politiku. Svoju základnú úrokovú sadzbu zvýšila o ďalšieho 0,75 percentuálneho bodu na dve percentá, maximum od roku 2009. Člen Rady guvernérov ECB a guvernér talianskej centrálnej banky Ignazio Visco dnes uviedol, že ECB bude vo zvyšovaní úrokov pokračovať. Dodal však, že naberajú na sile dôvody na prechod na menej razantné sprísňovanie menovej politiky.