Naposledy sme s vami robili rozhovor takto pred dvoma rokmi. Vtedy ste hodnotili rok 2020 ako turbulentný, ako hodnotíte tento tok?
V akom časovom horizonte čakáte stabilizáciu tohto celého?
Inflácia v eurozóne bola v októbri na úrovni 10,7 percenta. Myslíte si, že už sa blížime k vrcholu a mohla by pomaly začať klesať?
Myslím si, že kľúčový bude vývoj cien energií. Ak by stúpali ďalej, tak inflácia u nás bude rásť tak, ako predpokladá Národná banka Slovenska, čiže môžeme sa dostať na úroveň 18 až 20 percent. Osobne si však myslím, že približne v druhej polovici budúceho roka by už inflácia mohla výraznejšie klesať. Kľúčovými faktormi ostáva vojna na Ukrajine a ceny energií najmä pre priemysel. Pribrzdená ekonomika, prípadne mierna recesia budú pomáhať znižovať infláciu.
Čo sa ešte týka krokov Európskej centrálnej banky, tá už základnú úrokovú sadzbu zvýšila na dve percentá, je to z vášho pohľadu účinný krok a očakávate, že sa sadzba bude ešte zvyšovať?
Predpokladám, že ECB bude pokračovať v ďalšom zvyšovaní sadzieb, nedávno aj americký Fed razantne zvýšil úrokovú sadzbu. Bez vyšších úrokov sa s infláciou bojovať nedá, aj keď, samozrejme, to nie je jediný nástroj, lebo ak by to bolo také jednoduché, tak by sme už infláciu dávnejšie porazili. Toto smerovanie je však správne, otázkou je len dynamika a načasovanie rastu úrokových sadzieb. Môžeme viesť dlhé debaty, či sa mali sadzby zvyšovať skôr a o koľko, a tak ďalej. Samotné zvyšovanie úrokových sadzieb je prirodzené v tejto situácii a myslím si, že Európska centrálna banka v tom bude ďalej pokračovať. V porovnaní s americkou alebo inými centrálnymi bankami je však v trochu inej situácii. Ekonomika krajín, ktoré používajú euro, nie je homogénna, takže ťažko mechanicky porovnávať ...
Zostáva vám 85% na dočítanie.