Štát dopláca na energetickú krízu. Čo rok, to sa dlhové bremeno zvýši o 100 miliónov

Naposledy sme s vami robili rozhovor takto pred dvoma rokmi. Vtedy ste hodnotili rok 2020 ako turbulentný, ako hodnotíte tento tok?

Ako nie dobrý, je tu kontinuita viacerých kríz, ktoré sa priamo týkajú aj financovania štátu. Po dvoch rokoch od začiatku covidu sme počítali so stabilizáciou situácie, po skončení pandemickej krízy sme predpokladali, že úroveň výdavkov štátu sa postupne vráti do normálu. Veľkou zmenou tento rok je vojna na Ukrajine a s ňou súvisiaca energetická kríza, ktorú by som skôr nazval cenovou krízou energií. Najmä kvôli nej aj finančné trhy sú oveľa menej stabilné ako predtým. Dlhodobo nás sprevádza neistota, ktorú nemajú trhy, investori ani emitenti radi. Môžeme povedať, že sme už v poradí v štvrtej kríze, keď k tomu pridáme aj infláciu, ktorá stáva problémom číslo jeden. Ťažké tri roky.

V akom časovom horizonte čakáte stabilizáciu tohto celého?

Nepoznám asi nikoho, kto by na to mal jasný názor a dokázal vývoj predpovedať. Situácia je stále veľmi neprehľadná a z môjho pohľadu všetko závisí od vývoja vojny na Ukrajine. Pokiaľ sa neskončí, tak ceny energií sa síce môžu stabilizovať, ale nejaké definitívne riešenie tohto celého pravdepodobne nenastane. Na finančných trhoch naraz pôsobí viacero vplyvov. Jedným z nich je ukončenie programu nákupu dlhopisov Európskou centrálnou bankou.  Jej zámery nepoznáme, aj keď tušíme. Je tam viacero otáznikov, ale predpokladáme, že ECB bude výrazne menej aktívna na trhu, čo ovplyvní aj financovanie Slovenska. Očakávame na jar budúceho roku miernu stabilizáciu všetkého, zimu azda prežijeme relatívne dobre a potom by sa aj mohli stabilizovať alebo klesnúť ceny energií a upokojiť energetické a finančné trhy. Otázny je, samozrejme, vývoj inflácie, tá bude pravdepodobne dvojciferná celý budúci rok. Otázkou zostane, aká bude a ako ju budú zvládať občania, priemysel a celá ekonomika.

Inflácia v eurozóne bola v októbri na úrovni 10,7 percenta. Myslíte si, že už sa blížime k vrcholu a mohla by pomaly začať klesať?

Myslím si, že kľúčový bude vývoj cien energií. Ak by stúpali ďalej, tak inflácia u nás bude rásť tak, ako predpokladá Národná banka Slovenska, čiže môžeme sa dostať na úroveň 18 až 20 percent. Osobne si však myslím, že približne v druhej polovici budúceho roka by už inflácia mohla výraznejšie klesať. Kľúčovými faktormi ostáva vojna na Ukrajine a ceny energií najmä pre priemysel. Pribrzdená ekonomika, prípadne mierna recesia budú pomáhať znižovať infláciu.

Čo sa ešte týka krokov Európskej centrálnej banky, tá už základnú úrokovú sadzbu zvýšila na dve percentá, je to z vášho pohľadu účinný krok a očakávate, že sa sadzba bude ešte zvyšovať?

Predpokladám, že ECB bude pokračovať v ďalšom zvyšovaní sadzieb, nedávno aj  americký Fed razantne zvýšil úrokovú sadzbu. Bez vyšších úrokov sa s infláciou bojovať nedá, aj keď, samozrejme, to nie je jediný nástroj, lebo ak by to bolo také jednoduché, tak by sme už infláciu dávnejšie porazili. Toto smerovanie je však správne, otázkou je len dynamika a načasovanie rastu úrokových sadzieb. Môžeme viesť dlhé debaty, či sa mali sadzby zvyšovať skôr a o koľko, a tak ďalej. Samotné zvyšovanie úrokových sadzieb je prirodzené v tejto situácii a myslím si, že Európska centrálna banka v tom bude ďalej pokračovať. V porovnaní s americkou alebo inými centrálnymi bankami je však v trochu inej situácii. Ekonomika krajín, ktoré používajú euro, nie je homogénna, takže ťažko mechanicky porovnávať ...