Spomalenie inflácie v eurozóne v novembri je dobrou správou a pozitívnym prekvapením. Európska centrálna banka (ECB) však musí byť aj naďalej opatrná pri rozhodovaní o menovej politike, ktorá by mala vychádzať z reality v eurozóne.
Uviedol to v pondelok viceprezident ECB Luis de Guindos. Informovala o tom agentúra Reuters.
Inflácia v eurozóne minulý mesiac klesla na 2,4 percenta z 2,9 percenta v októbri. Dosiahla tak nižšiu úroveň než 2,7 percenta, ktoré predpovedali analytici. To podporilo stávky na trhu, že úrokové sadzby ECB klesnú oveľa rýchlejšie, ako banka v súčasnosti uvádza.
Faktory, ktoré ovplyvnia infláciu
De Guindos upozornil, že "je príliš skoro na vyhlásenie víťazstva" nad vysokou infláciou. Centrálne banky musia byť podľa neho aj naďalej opatrné.
Poukázal pritom na bázický efekt, na ukončovanie vládnych opatrení na pomoc domácnostiam s vysokými cenami energií aj na vývoj miezd. Tieto faktory môžu ovplyvniť infláciu a nakrátko ju opäť vyhnať nahor.
Nepovedal nič konkrétne pokiaľ ide o budúce rozhodnutia o úrokových sadzbách okrem toho, že budú závisieť od údajov z eurozóny. Dodal, že súčasná úroveň úrokových sadzieb, ak sa udrží určitý čas, by mala stačiť na návrat k strednodobému inflačnému cieľu ECB na úrovni dvoch percent.
Kedy poklesnú úroky?
Trhy podľa neho očakávajú tzv. mäkké pristátie eurozóny (zníženie inflácie bez toho, aby ekonomika skĺzla do recesie), ale de Guindos varoval, že k tomu nemusí dôjsť vzhľadom na neistotu.
Niektorí analytici očakávajú prvé zníženie úrokových sadzieb ECB už v apríli a ich skresanie celkovo o 115 bázických bodov v roku 2024.
A to aj napriek tomu, že prezidentka ECB Christine Lagardová a niekoľko ďalších členov banky presadzujú stabilné úrokové sadzby niekoľko štvrťrokov, aby úplne potlačili inflačné tlaky.
ECB od polovice roka 2022 zvýšila svoju úrokovú sadzbu z vkladov na rekordnú úroveň štyroch percent. Banka zároveň upozornila, že inflácia sa v nasledujúcich mesiacoch zvýši, než sa vráti k jej cieľu v druhej polovici roka 2025.