Viesť racionálny rozhovor o hodnote zlata nebolo nikdy ľahké. V poslednom čase, keď sa ceny zlata zdvihli o viac ako 300 percent za desať rokov, je to ešte ťažšie. Minulý rok v decembri napísali kolegovia ekonómovia Martin Feldstein a Nuriel Roubini komentáre, v ktorých odvážne spochybnili "býčiu“ náladu na trhu a rozumne poukázali na riziká spojené so zlatom.
Skutočnosť proti argumentom
A čo sa nestalo? Od zverejnenia článku sa cena zlata vyšplhala ešte vyššie, a nedávno dokonca dosiahla rekordných 1 300 dolárov. Už minulý rok v decembri pritom mnoho "zlatých nadšencov“, tvrdilo, že cena tejto komodity nevyhnutne smeruje k hranici dvetisíc dolárov. A niektorí z nich, posmelení jeho trvalým zhodnocovaním, dnes naznačujú, že by zlato mohlo stáť ešte viac.
Jeden úspešný investor do zlata mi vysvetľoval, že ceny akcií viac ako desať rokov živorili a spamätali sa až na začiatku 80. rokov, keď Dow Jonesov index prekročil hranicu tisíc bodov. Odvtedy sa vyšplhal nad 10 000 bodov. Nie je teda možné, že sa hodnota zlata, ktorá sa už prehupla cez magickú hranicu tisíc dolárov, desaťnásobne zvýši?
Pripusťme, že dospieť k vyššej cene za zlato nie je také nepredstaviteľné, ako sa zdá. Ak očistíme cenu o infláciu, tak sa ani neblíži k rekordnému maximu z januára 1980. Vtedy stálo 850 dolárov, čo je vysoko nad dnešných dvetisíc dolárov. Možno však tvrdiť, že cena z januára 1980 bola "splašeným vrcholom“ dosiahnutým v čase zvýšenej geopolitickej nestability. Súčasná cena 1 300 dolárov je teda pravdepodobne viac ako dvojnásobkom veľmi dlhodobých, o infláciu očistených, priemerných cien zlata. Čo by teda mohlo ospravedlniť ďalší obrovský rast zo súčasnej úrovne?
Poistka proti inflácii
Jedna odpoveď, samozrejme, znie: úplný kolaps dolára. Vzhľadom na raketovo stúpajúci schodok a bezcieľnu fiškálnu politiku si človek kladie otázku, či by sa populistická administratíva nemohla neuvážene uchýliť k tlačiarenským rotačkám. A ak máte z toho strach, potom by zlato mohlo byť najspoľahlivejšou ochranou.
Niekto by mohol namietať, že lepšie a priamočiarejšie zaistenie proti inflácií sú dlhopisy s výnosom viazaným na infláciu. "Zlatí nadšenci“ sa však právom obávajú, či by vláda za extrémnych okolností splnila svoje záväzky. Vlády bez peňazí totiž v mnohých prípadoch násilne menia dlhy viazané na infláciu na dlhy neviazané, a to práve preto, aby sa ich hodnota mohla v inflácii rozpustiť. Dokonca aj Spojené štáty počas veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch zrušili inflačné doložky v zmluvách o dlhopisoch.
Skutočnosť, že veľmi vysoká inflácia je možná, ju však ešte nerobí pravdepodobnou, a preto by sme mali byť opatrní pri tvrdení, že cenu zlata ťahajú nahor inflačné očakávania. Niektorí experti namiesto toho tvrdia, že dlhý pochod zlata smerom nahor je čiastočne dôsledkom rozvoja nových finančných nástrojov, ktoré uľahčujú obchodovanie a špekulácie so zlatom.
Zapojenie sa Ázie
Na tomto argumente je pravdepodobne zrnko pravdy - tiež kus irónie. Koniec koncov sa už stredovekí alchymisti zaoberali tým, čo dnes pokladáme za absurdné hľadanie ciest, ako premeniť neušľachtilé kovy na zlato. Nebolo by teda paradoxné, ak by finančná alchýmia dokázala dramaticky zvýšiť cenu zlatého odliatku?
Podľa môjho názoru je najsilnejším argumentom ospravedlňujúcim dnešnú vysokú cenu zlata začleňovanie Ázie, Latinskej Ameriky a Blízkeho východu do globálnej ekonomiky. V čase, keď noví spotrebitelia získavajú kúpnu silu, dopyt rastie, čo ženie nahor aj cenu vzácnych komodít.
Súčasne platí, že centrálne banky krajín s rozvíjajúcimi sa trhmi potrebujú hromadiť zlaté rezervy, ktoré zatiaľ držia v menšom pomere ako centrálne banky bohatých krajín. A pretože euro dnes pôsobí ako prostriedok diverzifikácie rizika spojeného s dolárom menej lákavo, prirodzene s tým rastie príťažlivosť zlata.
Ďalší kľúčový základný faktor, ktorý udržuje ceny zlata hore, by sa totiž mohol ukázať ako oveľa prchavejší ako globalizácia. Ceny zlata sú citlivé na pohyby globálnych úrokových sadzieb. Zlato koniec koncov nenesie žiadny úrok a jeho držba niečo stojí. Dnes, keď sa úrokové sadzby mnohých krajín blížia rekordným minimám alebo ich už dosiahli, je teda relatívne lacné špekulovať so zlatom namiesto investícií do dlhopisov. Pokiaľ sa však reálné úrokové sadzby podstatne zvýšia, čo by sa raz mohli, cena zlata sa môže zrútiť.
Problém prognóz
Väčšina ekonomických štúdií naznačuje, že ceny zlata sa v krátkodobom až strednodobom meradle ťažko predpovedajú, pričom pravdepodobnosti ziskuk a straty sú približne v rovnováhe.
Ak ste investorom disponujúcim veľkým objemom peňazí, suverénnym fondom alebo centrálnou bankou, potom je úplne rozumné držať malý diel portfólia v zlate ako ochrane proti mimoriadnym udalostiam. Navzdory vysokej príťažlivosti zostáva zlato veľmi riskantnou stávkou.
Kenneth Rogoff
Autor je profesorom ekonómie a verejnej politiky na Harvardovej univerzite. Pôsobil aj ako hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu.