Meno Friedricha Wilhelma Raiffeisena sa spája s vytvorením sieti vidieckych družstevných bánk a sporiteľní, ktoré sa stali v druhej polovici 19-teho storočia ochrannými krídlami malých a stredných roľníkov.
Raiffeisen sa narodil 30.3.1818 vo Westfálskej provincii, v malom mestečku Hamm, v rodine Gottfrieda Raiffeisena, miestneho starostu. Po absolvovaní základnej školskej dochádzky mu jeho krstný otec, miestny farár pomáhal s prípravou na vojenskú službu, na ktorú ako 17-ročný nastúpil u delostrelectva v Cologne, avšak poškodený zrak mu skrížil plány.
Kríza devätnásteho storočia
| Friedrich Wilhelm Raiffeisen Dátum narodenia: 3. máj 1818 - 11. marec 1888 Miesto narodenia: Hamm, Nemecko Záujmy: vojak, bankár, starosta, filantrop Rodinný stav: ženatý |
Dramatická situácia nastala, keď kolaps starého a reformy nového režimu vo vtedajšom Nemecku začali privádzať viacerých obchodníkov na pokraj biedy. V dôsledku obrovskej konkurencie im klesali zisky a dochádzali prostriedky na rozvoj nových technológií. Od súkromných veriteľov, ktorých úrokové sadzby boli priveľmi vysoké a prevádzkové náklady súvisiace s drobnými úvermi nevýhodné, si odmietali brať pôžičky a tak doslova strácali pevnú pôdu pod nohami.
Pán starosta Raiffeisen
Raiffeisen po ukončení vojenskej služby pôsobil na mestskom úrade v Coblenzi, kde bol v roku 1845 za svoje zásluhy vymenovaný za starostu. Jeho ďalším pôsobiskom bolo mesto Flammersfeld a v roku 1852 Heddersdorf, kde pôsobil do roku 1865. Šíriaca sa epidémia týfusu postihla jeho i jeho manželku, ktorá jej podľahla v roku 1863, a Raiffeisena prinútila, aktívnu kariéru starostu ukončiť. Dôchodok však ani z časti nepokrýval výdavky jeho rodiny a tak si otvoril malú továreň na cigary, neskôr i obchod s vínom.
Chudoba verzus závislosť
„Boj s chudobou môže začať až po boji so závislosťou“ , čo v praxi znamenalo nevyhnutnosť dosiahnuť nezávislosť od charity, politikov a „pôžičkových“ žralokov.
Prvú úverovú spoločnosť založil v roku 1846. Tá svojim členom poskytovala bankové služby, ktoré im uľahčili nahromadiť úspory, za ktoré im potom za výhodných podmienok poskytla pôžičky. Bola to však až bieda a hladomor zimy 1846/47, ktorá Raiffeisena motivovala vytvoriť „Spoločnosť chlebu a obilia“. S pomocou súkromných darcov nechal nakúpiť múku, vo vlastnej novopostavenej pekárni upiecť chlieb a ten hladujúcim rozniesť. Ku „Spoločnosti chleba“ sa v roku 1849 pridala sesterská „Podporná spoločnosť“ a v roku 1854 „Dobrovoľná spoločnosť“ ktoré spoločne fungovali na báze jednotnej organizácii.
Boj s finančnými žralokmi
Myšlienka vytvorenia samo-vládnuceho, sebestačného a sebe-zodpovedajúceho orgánu mu vzišla na um počas vykonávania funkcie starostu vo Flammersfelde. Tu mal krachujúcich farmárov, ktorých prenasledovali „pôžičkoví žraloci“, dennodenne na očiach. Uvedomil si, že organizácia založená iba na pôžičkách a milodaroch od bohatých nemôže fungovať donekonečna a tak v roku 1864 založil prvú vidiecku družstevnú banku.
Nový začiatok
Výsledkom snahy zredukovať finančné riziká, zaistiť stabilitu likvidity malých bánk a zlepšiť výmenu informácií bolo v roku 1877 zjednotenie regionálnych družstevných bánk, ktoré odvtedy nesú jeho meno. Novovzniknutá Banka Rýnskych poľnohospodárskych družstiev (Rheinische Landwirtschaftliche Genossenschaftsbank) bola základom celoštátneho systému bánk podporovaného vládou.
V roku 1865 ho choroba prinútila odísť do dôchodku no ešte v roku 1878 stihol založiť časopis pre poľnohospodárov Neuwied. Keď v roku 1888 Raiffeisen zomrel sa na území Nemecka nachádzalo 425 spolkov a 120 na území Rakúska.