A to hovorím ako všeobecný fakt a osobnú skúsenosť (ja som totiž tiež tomuto produktu nerozumel naplno, kým som sa ním pred rokmi nezačal detailne zaoberať).
Myslím ale, že je lepšie sa o takto dôležitom produkte viac dozvedieť, než zbytočne hazardovať s hotovostnou situáciou firmy.
Najjednoduchšia forma, ako vysvetliť akýkoľvek produkt je Q&A:
Pred čím ma toto poistenie ochráni?
Keď Vám odberateľ nezaplatí. Z dvoch dôvodov: NEMÔŽE (bankrot, reštrukturalizácia...), NECHCE (má, ale nedá – napr. nie je preňho táto platba prioritou)
Čo ak odberateľ tovar reklamuje?
V tom prípade kryje poistenie len potvrdenú dodávku. Napr. celková dodávka – reklamácia alebo celá dodávka, ak sa reklamácia nepotvrdí. Poistenie nekryje reklamáciu. O tom, či je reklamácia oprávnená môžu rozhodnúť len samotní obchodní partneri alebo súd, ak sa oni nedohodnú.
Koľko musím za poistenie zaplatiť?
Tak na túto otázku by som pred rokom a pol odpovedal, že 0,2 – 0,4 % z výšky faktúry. Kríza úplne zmenila obchodné riziko (už len počtom podnikov, ktoré sa ocitli v insolvencii). V minulosti väčšina ponúk na poistenie končila v koši z dvoch dôvodov:
- Nič sa nemôže stať (ešte nikdy som na pohľadávkach nestratil viac než...),
- Obrat x poistná sadzba = napr. 300 tisíc SKK (to v žiadnom prípade nemôžem dať na poistenie) – nie 0,2%, ale paušálna suma rozhodovala.
Dnes je však realita iná. Cena nehrá úlohu. Odhliadnuc od toho, že ceny sú dnes veľmi individuálne, kde zohrávajú rolu: odvetvie, kvalita odberateľského portfólia, straty z pohľadávok z minulých rokov.... Cena vo všeobecnosti sa minimálne zdvojnásobila. No dnes už to zrazu pre podniky nie je problém.
Ani celková suma, ktorú musí spoločnosť zaplatiť. Dnes je to hlavne o limitoch. Bohužiaľ mnohé slovenské podniky obchodovali hlavne podľa toho (čo do výšky obchodu), či im to hotovostná situácia dovoľovala (ale nie podľa rizika odberateľa).
A tak sa dnes úplne bežne stáva, že s odberateľom obchoduje podnik do výšky 500 tisíc EUR a riziko odberateľa je akceptovateľné len do výšky 100 tisíc EUR. V takom prípade nemá poistenie veľký význam. Problém však nie je v poistení, problém je v tom, že podniky akceptujú neakceptovateľné riziko. Je to pochopiteľné z obchodného pohľadu, ale nepochopiteľné z rizikového pohľadu (hlavne v čase krízy).
Odporúčam preto výšku obchodu s daným odberateľom zreálniť. Môže to mať krátkodobý negatívny vplyv na výsledok spoločnosti čo sa týka obratu, ale strata celej pohľadávky voči rizikovému odberateľovi spôsobí zvyčajne väčšiu „paseku“.
Som dodávateľ v oblasti stavebného priemyslu. Mám šancu získať poistenie?
Áno! Pravdepodobnosť je síce nižšia ako pri menej rizikových odvetviach, ale to je len jedno z kritérií. Najdôležitejšie kritériá sú:
- Portfólio pohľadávok (jeho zdravie),
- Straty a problémové pohľadávky z minulých rokov,
- Spôsob starostlivosti o pohľadávky v samotnom podniku.
Každá kríza zasiahne niektoré odvetvia viac a niektoré menej. Ani najviac zasiahnuté odvetvia však neznamenajú úplnú izoláciu. Podniky v týchto odvetviach však musia vykázať vyššiu starostlivosť o svoje pohľadávky (musia mať zdravé portfólio – do takej mieri, do akej to samotné odvetvie dovoľuje, musia sa starať o pohľadávky interne – majú špecializované oddelenia alebo určených ľudí, spolupracujú v tejto oblasti so špecializovanými spoločnosťami pokiaľ nie je podnik dostatočne veľký na vlastné oddelenie atď.). Odvetvia, ktoré boli najviac zasiahnuté poslednou krízou a ich problémy zároveň pretrvajú aj v roku 2010 sú: subdodávatelia v automobilovom priemysle, doprava a špedícia, stavebníctvo, textilný, chemický, sklársky a drevársky priemysel.
V budúcej časti budem pokračovať s ďalšími otázkami a odpoveďami ohľadne poistenia pohľadávok, ale ak budú nejaké konkrétne z praxe od podnikov, tak mi ich prosím zašlite na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. . Bude z toho potom užitočnejší článok pre potreby z praxe.
Tomáš Jurík generálny riaditeľ Coface Slovakia |