Súčasná kríza, aj keď sa v Európe zatiaľ príliš neprejavila, je často porovnávaná s Veľkou hospodárskou krízou 30-tych rokov. Dôvodom je najmä to, že obe krízy vznikli z takmer identického dôvodu – prasknutím bubliny na finančnom trhu, ktorá sa vytvorila pri neúmernom raste dlhu ekonomických subjektov. Dokonca súčasné zadlženie obyvateľstva, vlád a spoločností je ešte vyššie ako bolo to v roku 1929. Preto napriek tomu, že politici hovoria o možnom skorom konci ekonomickej krízy, skutočnosť môže byť nakoniec úplne iná, a pred nami môžu byť dlhé roky recesie.
Pripomeňme si výroky politických predstaviteľov z Veľkej hospodárskej krízy, ktorá dosiahla svoje dno v roku 1932: „Nie je dôvod na obavy. Vlna prosperity bude pokračovať“ (1929, Minister financií USA), „Bez váhania, to najhoršie je za nami“ (1930, Min. práce USA), „Depresia skončila“ (Zástupca ministerstva obchodu USA, 1931). Očakávať skorú obnovu na finančných trhoch nie je nerealistické, avšak nepravdepodobné. Po prepade akcií z roku 1929, tie stratili až 90% svojej hodnoty do roku 1932 a úroveň svojho vrcholu opäť dosiahli až v 50-tych rokoch. Podľa odhadov sa iba 5% ľudí dokáže poučiť z minulosti. Dokážeme to aj my a budeme tak profitovať z nasledujúcej neistej doby?
Nevieme predpovedať budúcnosť, avšak máme predstavu o tom, ako by sa mohla vyvíjať. Scenár rýchlej ekonomickej obnovy je ten menej pravdepodobný. Avšak práve na ňom sú založené bežné investičné stratégie typu nákupu akcií alebo dlhopisov, či už na priamo alebo cez podielové fondy. Preto klasické investičné stratégie typu „Nákup a drž“ môžu aj naďalej produkovať stratu. Racionálny investor by sa tak mal začať zaujímať o alternatívne spôsoby investovania, resp. odlišné investičné modely, keďže riziko, ktoré na nás číha je obrovské.
Vládam a centrálnym bankám sa podarilo síce zastaviť prvotnú paniku na finančných trhoch, avšak ekonomické fundamenty sa príliš nezlepšili, skôr naopak. Znamená to, že by nás mohlo čakať obdobie, ktoré by sa vyznačovalo ekonomickou stagnáciou, vysokou nezamestnanosťou, vysokými úrokovými sadzbami a infláciou. Tým by sme sa opäť dostali do stratenej dekády podobnej tej v 70-tych rokoch. Nielen investovanie by bolo stratové, ale kvôli vysokej inflácií by hrozilo aj silné znehodnotenie nášho majetku. Strata našich úspor a finančných aktív by bola dokonca tragická v prípade, že sa na trhu obnoví nedôvera a celý finančný systém opäť skĺzne do paniky podobnej tej z jesene minulého roka.
| Z priloženého grafu vidíme, že od 90-tych rokov sa svetová ekonomika nachádzala podľa historických štandardov v bubline. Prasknutím bubliny sa hospodárstvo môže dostať do dlhodobej stagnácie tak ako v rokoch 1930-1940 a 1970-1980. Pri hospodárskych dnách pomer hodnoty akciového indexu Dow Jones a zlata často klesol až k úrovni 1. Indikuje to, že akcie môže poklesnúť o ďalších 60% a zlato získať 300%? |
Avšak aj pre tie najhoršie scenáre existuje spôsob, ako sa voči hroziacim rizikám ochrániť. A správne nastavené portfólio môže z negatívnych udalostí dokonca profitovať. Vyžaduje si to však zmenu bežnej investorskej konformity a mierne aktívnejší prístup. Ideálnym spôsobom pre zaujatie takmer akejkoľvek pozície na trhu je ETF, čo je nástroj veľmi podobný akciám. Vytvorenie vlastného portfólia v ETF je jednoduchý proces a je možné ho pohodlne realizovať cez elektronickú platformu. Takýmto spôsobom investor získa neobmedzenú a úplnú kontrolu nad svojimi finančnými prostriedkami v reálnom čase a za akýchkoľvek trhových podmienok.
Otázkou preto ostáva, či nakupovať alebo predávať? Či sú tou najlepšou investíciou akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, hotovosť, ropa alebo zlato? Ak máte záujem sa dozvedieť viac o tom, ako môžu vypadať scenáre možného budúceho vývoja na svetových finančných trhoch alebo aké pozície by investor mohol zaujať, kliknite na Investičné scenáre pokračovania hospodárskej krízy od spoločnosti CI KOMODITY, a.s.