Miera inflácie v Európskej únii dosiahla v auguste medziročnú mieru 3,2 percenta a v eurozóne presne tri percentá. V porovnaní s júlom ide o nárast o 0,7 a 0,8 percentuálneho bodu. Eurozóna aj Európska únia naposledy čelili takejto vysokej inflácii naposledy pred desiatimi rokmi. Európska centrálna banka si však zachováva chladnú hlavu.
Treba povedať, že vysoká inflácia je aktuálne celosvetovým fenoménom. Spojené štáty s ňou začali bojovať na jar, odvtedy sa mimoriadne rýchly nárast cien rozšíril aj do Európy. Koronavírusovú epidémiu tak postupne nahradila inflačná epidémia.
Jednotlivé krajiny Európskej únie však zažívajú veľmi rozdielne úrovne inflácie. To môže byť problematické najmä na úrovni eurozóny, ktorá podlieha jednotnej menovej politike Európskej centrálnej banky.
Treba povedať, že naďalej majú najnižšie miery rastu cien v krajinách na juhu Európy. Najpomalšie rástli ceny na Malte (0,4 percenta), v Grécku (1,2 percenta) a v Portugalsku (1,3 percenta). V júli platilo takmer rovnaké poradie s výnimkou Talianska, ktoré malo tretiu najnižšiu infláciu, avšak v auguste jeho inflácia stúpla na 2,5 percenta.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádza trojica Poľsko, Litva a Estónsko, ktoré majú infláciu na rovnakej úrovni piatich percent. V Rumunsku, Belgicku a Maďarsku sa inflácia pohybuje na štyroch percentách. Tri krajiny s najvyššou infláciou platia eurom, rovnako ako tri krajiny s najnižšou infláciou.
Aké by mohli byť dôvody takýchto rozdielnych cenových trendov? Prvým vysvetlením je rozdielny priebeh hospodárskeho cyklu. V takom prípade by krajiny s veľmi vysokým rastom HDP mali patriť aj medzi krajiny s najvyššou infláciou. Táto téza platí v prípade Belgicka, Maďarska, Poľska a Rumunska, ktorých hospodársky rast bol v druhom štvrťroku tohto roka dvojciferný.
Ťažšie je však vysvetliť vysokú infláciu v Litve alebo Estónsku, kde ekonomika rástla pomalšie. Podobne nemožno hospodárskym rastom vysvetliť nízku infláciu v Portugalsku, kde HDP od apríla do júna medziročne vzrástol o viac ako 15 percent.
Ďalším ukazovateľom je vývoj na trhu práce. Vo všeobecnosti platí, že v krajinách, kde je miera nezamestnanosti na neprirodzene nízkej úrovni, sa zosilňujú inflačné tlaky a naopak. Nezamestnanosť v Európskej únii aj v eurozóne klesá na úroveň, ktorú obe zoskupenia zažívali pred vypuknutím pandémie koronavírusu. V medziročnom porovnaní je miera nezamestnanosti v EÚ o 0,7 a v eurozóne o 0,8 percentuálneho bodu nižšia ako pred rokom.
Ak sa pozrieme na jednotlivé krajiny, vidíme výrazný pokles nezamestnanosti v krajinách, ktoré majú vysokú infláciu, ako aj v krajinách s relatívnou cenovou stabilitou.
Rozdiely v mierach inflácie sú preto do určitej miery znakom prevládajúcich ekonomických špecifík v jednotlivých členských štátoch. Dočasná izolácia a obchodné bariéry počas blokády mohli zohrať úlohu pri otváraní inflačných nožníc.
V ďalších mesiacoch môžeme očakávať, že inflácia bude skôr stagnovať. Koniec koncov, medziročný výsledok v auguste bol do značnej miery ovplyvnený nízkou porovnávacou základňou z minulého roka, keď sa ekonomika spamätávala z covidového šoku a ceny mali tendenciu smerovať viac nadol, a to aj v dôsledku relatívne slabého dopytu.
V treťom a štvrtom štvrťroku minulého roka už boli prítomné známky hospodárskeho oživenia a na jar tohto roka sa v mnohých krajinách a v celom rade odvetví začali naplno prejavovať dôsledky predchádzajúcich lockdownov, ktoré viedli k nedostatku dôležitých energetických a priemyselných komodít. Nerovnováha medzi dopytom a ponukou by sa však mala postupne zmenšovať a ak bude súčasný vývoj pokračovať, inflácia by sa mohla začať normalizovať začiatkom budúceho roka.
Komentár výkonného riaditeľa a vedúceho investičného výskumu Goldenburg Group Tonyho Christoforou