Podnikanie po slovensky

"Ak neopustíte do devätnástej hodiny areál kúpaliska, pustím na vás psov," takto "milo" sa mi prihovoril ochrankár na jednom bratislavskom kúpalisku, keď som sa nechcela dať vyhnať z bazéna štvrť hodinu pred záverečnou. Vlani mi v jednej cestovnej kancelárii tvrdili, že ak chcem ísť na tri týždne letecky do Grécka, musím si zaplatiť dve letenky. Inak by vraj mali prázdne miesto v lietadle. Tento rok iná cestovka svoje služby ešte "vylepšila". Ak chcem desaťdňový pobyt v apartmáne v Chorvátsku, môžem zaplatiť dva týždne a odísť skôr. Oni totiž robia len jedno- alebo dvojtýždňové pobyty. Keď som nedávno chcela kúpiť lístky na dopravu, dozvedela som sa, že sa "minuli". Na otázku, prečo ich neobjednajú, predavač odsekol: "A čo ja s tým mám? To je problém majiteľa."
Takéto správanie je u nás každodennou realitou. A inde? Rakúska cestovka nechcela žiadnu letenku navyše, mohla som sa rozhodnúť pre ľubovoľný počet týždňov, len keby som mala dosť peňazí. V Grécku, keď prídete do obchodu k súkromníkovi, nikdy nezabudne pridať niečo navyše. Ovocie či cukríky pre deti. Ak urobíte väčší nákup, pozve vás majiteľ aj na pohárik ouza, prehodí zopár slov. V Nemecku, keď nemali práve tovar, čo som hľadala, hneď sa ponúkli, že ho objednajú. Neskutočné služby a ochota je v Amerike. Keď mi v reštaurácii nechutila studená palacinka so zmrzlinou (lebo ja som si myslela, že bude teplá), nemusela som ju zaplatiť. A keď som si kúpila hodinky, ktoré mali špinku pod sklíčkom, bez problémov ich vymenili. Známi mi to vysvetlili. Vraj ochotne vymenia aj tovar, ktorý nie je poškodený. Všetci chcú, aby sa zákazník vrátil. Keď príde znova, určite aj nakúpi. U nás akoby to bolo presne naopak -- zákazník nech sa radšej nevracia, aj tak len obťažuje.